a tvoja duša po nehe priahne,
polož moje prsty na ne,
nech sa neha vyliahne.
Nech sa vlieva do tela
rozlieva ten elixír, rastie.
Z očí ti žiari, čo si chcela,
je to nevýslovné šťastie.
Ach, povedz, čo mi znamenáme,
oproti tej opache mohutnej, času?
Nič, aj tak skončíme raz v jame,
doráňaný dokončíme trasu.
Prosím, nech ma nekláti beznádej,
povedz, že to nie je márne.
Že ešte existuje nádej,
pocit večnosti, čo nestarne.
Čakáme len vlastne na ten koniec svoj,
je to len otázka čísel.
Ďalšia patrí tomu, či náš boj,
či to všetko vôbec dáva zmysel?
Preto oslavujme moment každý.
Povedz mi prosím,
či to teraz bude už navždy?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
athelasil
27. 11.novembra 2008 18:41
wau....pekne, velmi pekna basnicka, smutna..... ....super praca ....az na tych par gramatickych chyb - som detailista ....inak peckaa *THUMBS UP*
Napíš svoj komentár