Niekto múdry raz povedal že životom sa kráča ľahšie vo dvojici.
Keď bol však taký múdri tak prečo rovno nepriložil návod ako spoznám svoju celoživotnú dvojicu ?
Ako deti v škôlke sme sa pekne radili do dvojíc , bez ohľadu na to kto je ten vedľa nás , tak to pokračovalo aj v škole.
Prišiel však zlom , už sme sa nechceli iba tak bezhlavo párovať , cítili sme že by mojou druhou polovicou mal byť niekto kto mi rozumie.
Lenže teraz cítim iba prázdno a hľadanie tej správnej polovice môjho ja ma nebaví .
Blúdiť svetom sám a mať pri tom prázdnu dlaň to je môj údel a či za niečo nepochopiteľné krutá daň?
Najpravdepodobnejšie bude že nejaký matematik zase raz spravil chybu vo výpočtoch a na mňa sa pri párovaní dvojíc na celý život zabudlo...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár