Ta káva chutila po každom jednom dúšku ako keby sa mi chce zakaždým priznať inou chuťou. Len tak som sedel a v myšlienkach som popreťahoval všetky depresívne spomienky. V celku neboli ani depresívne to len ja som si ich zafarbil do rôznych farieb a dal som im rôzne horké príchute.

Často kladené otázky od neposlušnej princeznej boli ako prechádzanie prstom po tŕňoch, za každú nesprávnu otázku mi prepichol bodliak miesto na prste.

Princezná : Chcem vedieť či ma miluješ ? nechcem aby si ma zranil..
Cott : Poviem ti že ťa milujem, ale len vtedy keď tento prst uzrie prsteň, ktorý spečatí naše životy.
(Pritúlila sa ku cottovi až kým sa už nedalo kam, cítila hlasno bijúce srdce, bolo jeho. K jeho nosu sa dostali jej vlasy, ktoré svietili lišiackou farbou, a vábili ho vôňou.)
Cott : Vzťah, ja neviem či ho chcem, všetky vzťahy, všetko to raz začne.. (hlboko si povzdychol) a všetko to raz skončí. Je to ako začiatok a koniec uzla.
Princezná : Takže nebudem tvoje dievča ? A ty nebudeš môj chlapec ? (Smutnými očami pozrela naňho a čakala na odpoveď)
Cott : Myslíš že všetko je jednoznačne čierne alebo biele ? nechcem aby si bola moja..
(Princezná smutno odvrátila pohľad)
Cott : Chcem aby si bola súčasťou mňa a môjho života. Si moja najjasnejšia hviezda, ktorá ma nenechá nikdy samého, v noci keď sa zahalí všetko do temnoty a všetko sa uberá k spánku, budem ja čakať na teba, a moje srdce bude počuť tvoje.
Princezná : Vieš že už sa nikdy nemusíme vidieť ? všetko je pominuteľné.. Aj hviezda svieti iba v noci..
Cott : Všetko má presne svôj dôvod.
Princezná : Chcem aby si bol šťastný a netrápil sa mnou..
Cott : Ak to bude trápenie, tak najkrajšie čo som doteraz poznal. Za dievčinou, ktorá mi stále uniká, ale pritom je stále blízko mňa.

Bol som tam s ňou, ale prepadal ma strach, rôzne myšlienky..

Princezná : Nad čim rozmýšľaš ?
Cott : Nad ničím.

Nechcel som ju desiť, nechcel som vravieť obavy, ničiť ju mojimi snami.
Všetko zrazu stíchlo. Dve duše v objatí noci, ktoré niesli bremeno reality, hlúposťou opitý, bezbreanný .. a tak naivný

Princezná : Neboj sa, však my si poradíme už sme dospelí.
Cott : Kiež by to bolo všetko tak ľahké, asi by sme si tie chvíle kľudu ani neužili. ( Na jeho tváry sa nachvíľu zdvihli kutiki úsť k výšinám, až sa zdalo že sa usmial).

Všetko, čo bolo vtedy jednoznačné bolo, že sme vedeli všetko a nevedeli nič.
Noc zatvorila oči aj posledným tvorom.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
terez3  19. 10. 2016 18:41
...hned ako som zacal citat, som sa vdaka kvalitnemu opisu ocitla niekde pri nich. Mala som pocit ze citam nieco od mojho oblubeneho autora, co zatial nikto iny nedokazal. Je vidno ze si tie emocie vies zivo predstavit a aj ich opisat slovami...ďakujem za zazitok z citania
Napíš svoj komentár