Spôsob akým sa na človeka dívame, hodnotíme je strašne neobjektívny. Dívame sa na človeka, keď ho nepoznáme ako keby sme v roli Boha. To že si hovoríme to čo robí, to by som nikdy nespravil/a. Empatia pomaly vymýza a hrať to tu nato že si taky neni.
To isté je láska na prvý pohľad. Je to len sebecké zmýšlanie, myšlienkové pochody a virtualizácia osoby podľa jeho čŕt. Ako vyzerá, ak sa nám zapáči natoľko že ti chemický sedí tak si povieš že to je láska.
Láska je predovšetkým sobecká, ale nenachádza sa tu. Toto je len o tom, že sa nám osoba páči, pretože ju nevlastníme, ale pokiaľ by sme ju vlastnili tak by to bola láska. Dokonca si myslím že nie láska a ani šťastie ne nás nepôsobia natoľko ako moc vlastniť niečo.
Často ľudia vyjadrujú svoje myšlienky v šifrách, niektorí viac niektorí menej.
Často potom vznikajú nezhody s tým že človek si domyslí že čo tým mohol tak myslieť a vznikne tu pocit falošnosti. Potom sme šetci tí falošné kurvičky..
Všetko spôsobuje iba to, že komunikácia viazne. Ľudia si uľahčujú toľko spôsob komunikácie, že už sú lenivý aj vyjadriť to čo cítia.
Je to úžasné sledovať ako ide niekto do vzťahu a skonči sa väčšinov iba nezáujmom/lenivosťou niekoho riešiť problémy vo vzťahu, ktoré prídu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár