Západ

Vypočuj si moju zranenú pieseň....
S členkom vytknutým
a rukami od krvi
stojím na tmavom schodisku.

Bol sprostý. Len toto mu vytknem.
Srdce sa stalo zraneným,
na dlážku kvapkajú slzy.
Už ako dieťa na ihrisku,

som sa bála úderov.
História sa však opakuje...
Vyhrážky, nadávky, ponižovanie
sa rútia k môjmu telu.

Chcela som mať dnes súperov,
a zrazu chcené tu je.
Nastáva duševné ubližovanie
a som už plná hnevu.

Roztečené čierne oči
už nevidia realitu.
Počuť dopad slanej vody....
Vysvetľujúc obhajujem

že môj svet nie je sprostý
a on rieši banalitu.
Jeho krik bolesť roní
a ja viem, že stagnujem.

Nepochopil, nerozmýšľa,
nepočuje moje slová,
čo vysvetľujú mu stav.
A tak tma hustá

vôkol zrazu je čistá.
HLAS, KTORÝ STONÁ
a je plný obáv.
Máš pravdu-ja som tá sprostá.....

"Nauč svoju dcéru úcte!
Robia jej radosť kvety bez hláv,
cintoríny sú jej domov,
má hlúpe názory na život!"

Tak sa so mnou všetci lúčte!
Odchádzam. Pri vás budem bez sláv,
hlava stále plná hrobov
a do vašich hláv zastavený prívod

iných myšlienok.
Vyhadzuješ ma?
AJ tak o chvíľu odchádzam
Znova počuť-KVAP!

Bez tých spomienok
Konečne bude len tma.
Áno, tá, z ktorej práve vychádzam.
Niekto zakričal: Skap!!!!

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu