Jedenásť chát
no ani jedna nie je....
Plná krutých právd.
Počuť psa, ako sa besneje.

Tma obklopujúca
myšlienky na minulosť...
Všetko sa rúca,
prítomnosť je budúcnosť.

Hľadajúc kúska zeme,
ňufák ponorený v mreži.
Vie, že voľnosť už nie je.
Dúfa o možnosť prežiť.

Sivé mraky
hľadajú miesto
kde sú prehánky
a mŕtvol plné mesto.

Sliny kňučia
za domovom
kde sa lúčia....
Nemá dôvod.

Hlasy milenca,
čo chce byť viac.
Ona hrá sa
a zavýja na mesiac.

Suché drevá
sa zarezávajú do mäsa
a krvavého čreva.
MY STÁLE HRÁME SA!

 Báseň
Komentuj
 fotka
maude33  4. 5. 2008 13:17
fajne to je ..skoro sa mi chcelo plakat..ale vies ako to myslim,z toho precitenia..hehe..ale fakt...snazim sa nehladat pod tym nic co vyvolava moje paranoje..ale nie,robim si prdel...naozaj pekne!
 fotka
anjelik4195  4. 5. 2008 15:58
waaw akoshe som pritom nedychala uzaasne
 fotka
lamias888  4. 5. 2008 16:03
ľudia, to je básnička o mojom psovi.... hehe keď som s ním bola na prechádzke v noci. hm ja viem, že to vyzerá kúsok ináč, ale všetky moje básne vyznievajú ináč, ako to, čo v skutočnosti opisujú....
 fotka
azel  5. 5. 2008 10:26
Pekne. Trocha drsne, ale dobre.
Napíš svoj komentár