Hra s citmi

Ach, tak to bolí,
ale ja nosím dokonalú
masku!
Strach sa do perín vnorí
zviažeš ma nahú-
-na ústa pásku.

Tvoj prázdny dom,
vôňa hudby,
a závan dlhých vlasov.
Vnáša sa náš ston,
BUDME ĽUĎMI!
A prebuďme sa spásou!

Necítíš môj žiaľ,
nie som normálna.
Hrajem sa s tebou...
Ten dážď ma preklial,
do dnešného rána
ťa budem zahŕňať nehou.

Potom víno
a cigaretový dym
zaplaví tvoju izbu.
Pozeráš krivo,
chcem, aby si zhnil.
JA ti vyberiem rakvu.

Odfotím tvoje vzrušenie,
olížem kožu bledú
a priložím hlaveň na spánok.
Ucítim srdca búšenie,
a všetci sa hneď zbehnú.
Zacítia mňa-vánok.

Pobozkám ťa na pery
poslednýkrát bez citu.
No prvýkrát s láskou....
Plač vstúpi do dverí.
Odpracú mŕtvolu zhnitú-
-nahotu oblepenú páskou.

A už nikdy nezacítiš
moju vášeň,
pokožku a bozky.
Darmo k spomienkam sa vrátiš.
Nie je priazeň,
a ani naše fotky...

Už chápeš,
že si len moja bábika?
Nechcem sa NU-DIŤ.
Zbytočne ziapeš,
moja drahá kvetinka.
Musím ťy vyhubiť.

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu