NeBÁSEŇ

Rozmýšľam, či som vážne až taká hlúpa.
Či som naozaj dokázala oklamať samú seba.
Rozmýšľam, či som naozaj taká silná ako som si myslela.
Alebo to bola všetko iba hra. Klam.
Maska ktorú som si nasadila.
Žiadna stena nie je.
Srdce som si nikdy v skutočnosti neohradila.
Asi som mala.

Príšerne zle to znášam.
Nedokážem žiť sama so sebou.
Moje myšlienky sú jedna veľká machuľa plná tmavých farieb.
Toľkým ľuďom som už ublížila.
Toľkým denne ubližujem.
Tým aká som, tým ako žijem.

Asi som vždy bola egoistka.
Vždy som chcela pre seba len to najlepšie.
A nikto iný ma nezaujímal.
A moja dobročinnosť? Ten skutok, ktorý každého dojímal?
Aj to som zrejme robila len pre seba.
Aby som sa necítila tak zle.
Aby som nemala pocit, že som potvora.

Ale chcem sa zmeniť.
Chcem byť dobrým človekom.
Nechcem počuť ľudí hovoriť o mne, ako o nikom.
Chcela by som ďalšiu šancu.
Dokázať, že je vo mne niečo dobré.
A na to potrebujem teba.
A už nemôžem dlhšie čakať.
To čakanie je nekonečné.

Potrebujem ťa.
Jediná šanca stačí mi.
Dokážem sa zmeniť,
môžem ti to dokázať činmi.
Prosím.
Nenúť ma viac čakať.

 Záchod

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu