nostalgia mestských zátiší mi dýcha na krk
a domov si nesiem ďalšiu knihu z antikvariátu
všade naokolo cinkajú lyžičky obtierajúce sa o steny kávových šálok
konverzačný šum
šepot
a smiech
blúdne duše blúdia ulicami
predavačke zo zelovocu idú z úst bludy
no jablká má sladké
na rohu ulice hrá postarší pán na harmoniku
a jeho psík uprene hľadí na starý klobúk pri nohách
vďaka slnečným lúčom vyzerá scenéria až nereálne
zatiaľ sa niekto pristaví a vhadzuje drobné
vnáram sa do melódie ako podrážka tenisky do čerstvo zaschínajúceho asfaltu
a všetky marcové chvíle sa mi vlievajú do tela jedným nádychom
s nádychom vône pomarančov
a nieje ani ráno
ani večer
možno ani nič medzitým
proste a jednoducho
je
Marec
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
motovidlo323
3. 4.apríla 2020 15:38
Som rád, žeč nie som posledný romantický strapatý chalanisko na svete, čo ešte chodí do antiqariátov
Napíš svoj komentár