Ostrá bolesť, ktorá sa mu zrazu prehnala nervovým systémom prebrala z letargie všetky zmysly.
„AAAu!! Šibe ti?“ skríkol a otočil sa.
Usmievala sa, vyplazila jazyk a jemnou frčkou zazvonila po nose.
„Myslel som, že z takýchto vecí ako je štípanie sme už dávno vyrástli. A inak štípe to bohovsky. Mohla si tomu dať viac citu.“
„Citu tam bolo dosť. Len si ho asi necítil.“
Sekundu premýšľal nad jej slovami a hľadal nejaké, ktorými by na to správne reagoval. Nemal chuť baviť sa v obrazoch. Už dlhšie sa mu nálada pohybovala príliš blízko bodu mrazu.
„Keby si nehúlil bol by si celkom dobrý chlapec, vieš o tom?“ prerušila zrazu jeho myšlienkové pochody.
„Ako to myslíš?“
„Tak ako som povedala. A chute rozbiť sa vždy keď sa nedarí by si tiež mohol zmeniť.“
„To neviem či sa dá.“
„Všetko sa dá len treba chcieť.“
„Čo ťa to tak zrazu napadlo?“
„Neviem, len tak. Tvoje oči mi to povedali“ a obdarovala ho ďalšou frčkou.
Hľadeli na seba a v ňom sa miešala zvláštna chuť dotknúť sa jej pier a pocítiť v ústach jej teplý jazyk. Chcel sa jej dotknúť, nechať sebou prejsť elektrizujúci pocit striasajúci celé telo, no hneď na to mal chuť kričať. Kričať na ňu, na všetkých a na všetko, ako si to dovoľujú starať sa do jeho vecí.
Jeho bodrel. Jeho problémy.
Kým váhal vstala. Nahá pomaly prechádzala izbou a slabučké svetlo prichádzajúce odniekadiaľ z noci obkreslilo jej postavu. Prenikalo cez jej vlasy a slabými zábleskami uchvacovalo jeho pohľad. Kým prešla zabudol dýchať. Nechal predstavy unášať sa jej krásou a vpíjať jej dokonalosť.
„Takže si to myslel ako zdôvodnenie niečoho?“
„Možno...“
„Takže chceš radšej nejakého básnika? Citlivú dušu čo sa ventiluje cez písanie? To si ma mohla odpálkovať radšej smskou.“
„Nie je kontakt lepší?“
„Občas aj nie.“
„A ty by si kvôli mne nebol ochotný niečo napísať?“
„Vieš, ja pijem aby som zabudol.“
„Zabudol na čo?“
„No predsa že sa hanbím.“
Vrátila sa do izby a zastala vo dverách. Nevidel jej do tváre no vedel že sa usmieva. Cítil to.
„Ty vieš, že kvôli tebe by som potopil aj Hviezdoslava“ začal, keď sa k nemu pohla, „ale nechcem teraz meniť slovenskú poéziu. Pomysli na tých chudákov žiakov.“
Stále ležal na posteli, tak si k nemu prisadla, sklonila sa nad neho a zašepkala: „S tým Pijanom si to zachránil ty umelec“ a jemne mu zahryzla do pery.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár