telo by spalo a duša premýšla...
nemám síl už ani na slzy aj tak plačom vyriešim také isté hovno ako úsmevom privretým...
hra spočíva v tom ako dlho vydržím chodiť po rozbitom chodníku a koľkokrát sa pomýlim v čítaní básni človeka,ktorý dospelk bodu kde jediným svetlom vtemnote je LÁSKA...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
lincoln01
17. 5.mája 2009 21:44
celkom pekne len kratke
Napíš svoj komentár