jop, som zvedavá, ako sa ja zamestnám, keď už len predstava, že sa mám rozprávať s personalistkou na pohovore, ma znervózňuje takmer k plaču ďalej dvíhanie cudzích čísel, odpovedanie na zvonček pri dverách, oslovenie predavačky v obchode, všetko vo mne vyvovála nervozitu. sprievodcovia na mňa divne pozerajú, keď ma nájdu vo vlaku sedieť na zemi pri záchodoch (pretože to je pre mňa prijateľnejšie, ako vojsť k niekomu do kupé). pri bežnej komunikácii premýšľam, či mám dobrý postoj, či sa normálne tvárim, či sa akurátne dívam do očí a samozrejme, čo mám povedať a či to, čo som práve povedala, nebola blbosť. a často zaháňam spomienky na nezvládnuté sociálne situácie. to sú prejavy, ako dlho to takto je, neviem a čo to vyvolalo, tiež nie. ale posledný rok je to asi o niečo lepšie.
nj, mam s tym problemi. pri oficianych horzovoroch ani nie (ak nie su priliz dolezite) ale ked som v okruhu novych rovesnikov, som dost zneisteny. a dostavam sa do situacii ze neviem co mam povedat, som stale ticho... a aj ked sa ma niekto nieco spyta som neisty a odpovedam neutralne
ja nezvládam byť hodená do kolektívu ľudí, ktorí sa medzi sebou poznajú a ja nepoznám nikoho.
rovnako nezvládam vlastne masové akcie en général.
vlastne nezvládam ani akcie, kde sú síce moji kamaráti, ale dokopy ich je viac ako 4. to neviem, s kým sa mám baviť a ako to mám robiť, lebo ja sa najradšej bavím max s 2 ľuďmi z očí do očí. takže v takých situáciách väčšinou skončím presúvaním sa od skupinky ku skupinke, paranoidne si nahovárajúc, že všade strašne obťažujem, potom usúdim, že jediné riešenie je opiť sa, potom si spravím veľkú hanbu a idem domov.
takže celkovo sa miestam s veľa cudzími ľuďmi vyhýbam.
a zdieľam s @anzu mnohé, najmä rozoberanie postoja a tvárenia sa a podobne
ale! mnohí mi neveria, že som asociál jak hovädo, lebo to viem nejak uhrať a doma potom sedím v kúte a predýchavam tú sociálnu interakciu, do ktorej som sa vrhla.
deti moje, tomu sa hovori byt mlady a mat malo skusenosti co sa socialneho zivota tyka.
casom a hlavne mnohymi socialnymi interakciami to prejde. hlavne nesedte v kute s tym ze ved ja jedneho dna budem vediet hovorit s ludmi. nie, trening.
bojim sa rozpravat z ludmi .. aj s kamaratmi .. nedokazem sa niekde najest kde je vela ludi .. citim sa nervozny, neisty a navye som k tomu este aj asexual asi ... dost casto premyslam nad smrtou stale mam pred ocami ten obraz ako sedim na kolajniciach a neuhnem prichadzajucemu vlaku
@fobicka Človek so sociálnou fóbiou má strach ocitnúť sa v situácii, keď sa na neho zameriava pozornosť iných. Prežíva rozpaky a obavy z toho, ako bude konať. Obáva sa, že sa strápni, začervená, bude na posmech. Úzkosť sa spúšťa pri vystupovaní pred viacerými ľuďmi, pri písaní konverzácií na verejnosti, pri jedení v reštauráciách a účasti na večierkoch.
Pozri si webovú stránku www.dusevnezdravie.sk (výborná webová stránka).
no jo ludia, takto ako to opisujete to prezivam priblizne aj ja
pytala som sa preto lebo ma zaujimalo kolko ludi ma este taketo problemy
no ja ani nemam tak strach telefonovat, vybavovat veci, jest na verejnosti, opytat sa nieco niekoho - v podstate mnoho typickych znakov SF mi chyba ..ale celkovo sa bojim ludi, neviem sa zaclenit do kolektivov, najst priatelov, neviem vyjadrit svoj nazor v spolocnosti, bojim sa toho co si ini o mne pomyslia
a trpim tiez depresoi - nic ma nebavi, nemam chut do zivota, tazkopadne myslenie, nesustredenost, nespavost, bolesti hlavy atd atd.
no skratka uz dlho hladam riesenie z tejto situacie ale akosi ho enmozem najst
a inak rady typu chodievaj viac von, najdi si konicky, a tam spoznas novych ludi su mi nanic...mam vela zalub a kruzkov kde poznam aj dost ludi ale cim viac sa s nimi stretavam tym viac sa im oddialujem
no tak to som rada, že mám len nížke sebavedomie a vždy ysom mala, ale takéto problémy nemám našťastie... je to smutné, ale snád sa s tým dá niečo robiť a zelpšiť to ak človek chce
@fobicka ty máš podľa mňa skôr problém so sebavedomím a vlastnou hodnotou ako s nejakou sociálnou fobiou môj názor teda, lebo to čo píšeš to mám podobne aj ja
to tolki ste mi podobni ? .. a ja ze tu su vsetci -vacsina aktivni,hravi, ukecani, sebaisti ..niekt.extroverti ...a takto to je, no @5 je dost vystihnuta , proste chcem a neviem co hovorit, neznasam to ticho ked ani jedna strana nezacne,(nie ze by musela)ale neviem si robit znamosti a pod. , s kamratmi presne tiez slabota.. no je to tym ze som jedinacik u mna toto.. .:/
zmenila ma v tomto strašne robota,kde mi bolo povedane,že ked sa nebudem baviť s ludmi,tak budem mať malo hodin,alebo ma pošlu preč. teraz to vyzera tak,že sa rozpravam s hocikym hocikde,nemam s tym problem a viem si vzdy všetko sama vybaviť. samozrejme dni,že sa s nikym nechcem ani pozdraviť stale mam,ale to do toho neratam.
inak som bola vzdy skor tichy človek,takže hej, trening,resp prinutenie ma zachranilo. teraz to robim uplne automaticky.
@galinka ja nehovorím, že nie som extrovert. to, z pre mňa nepochopiteľných dôvodov, som, ale mám problémy so socializáciou v mnohých ohľadoch ale dokážem sa vystresovať z mnohých vecí, socializáciu jednoducho nezvládam a ak hej, tak len preto, že sa prinútim, ale mám pocit, že to, ako to robím vtedy, tiež nie je zrovna správne
hovorím, že to je skôr sociálna retardácia a nie sociálna fóbia
@anzu asi to vieš dobre zahrať, lebo na mňa si osobne pôsobila vyrovnane
a k otázke: som introvert, s niečím tu spomenutým sa stotožňujem, ale tak extrémne zase nie. Podľa mňa nemám fóbiu, iba som charakterovo nemožný , a preto sa ani nečudujem, že nie som hviezdou v nejakom kolektíve
Asi to nebude u mňa nijako chronické, lebo niekedy zvládam komunikáciu na vybrané témy pomerne na úrovni. ("Chceš chlebík?" "Nie ďakujem." "Naozaj nechceš?" "Neprosím si, ale ďakujem. Jáá.. keď budem chcieť, si určite prídem, babi." " " ...)
U mňa to svojho času pravdepodobne vyvolalo 8ročné gymnázium, dlhodobý pobyt s ľuďmi, z ktorých bola veľká väčšina na môj vkus príliš ... Normálna, alebo ako to nazvať
Ale ako to prišlo, tak to aj odišlo po spoznaní trochu širšieho okruhu ľudí, no ...
ničí mi to život odkedy si vôbec spomínam (už zo škôlky si pamätám situácie keď som stála mimo všetkých a bála som sa k nim priblížiť, alebo ako som revala lebo ma desilo schádzať zo schodov s celou tou tlupou) a tak, proste vždy som sa snažila, ale na všetko to komunikovanie a združovanie a pre iných úplne prirodzené veci som musela vynakladať všetko úsilie, je to tak doteraz.
@alysia čo ja viem, tak predstavme si modelovú situáciu nejakú party, kde poznáš dajme tomu tretinu ľudí. Tak bežný človek by sa predstavoval a kecal, pýtal sa ich na veci o nich a pod.
Ja väčšinou na to kašlem, ak nás niekto vzájomne nepredstaví tak nerobím nič, alebo sa stihnem zoznámiť iba s polkou ľudí a druhú zvyšok večera ignorujem. Alebo v hlave analyzujem situáciu a ako blbý hodím niekoho do škatuľky s názvom "ježiš to je ale *píp*" (pre info, počas života sa mnohí z tej škatule dostali do inej s názvom "to je super človek")
Proste ja nie som ten, čo je hneď priateľský, iniciatívny a otvorený, skôr som k ostatným neutrálny/na pozore, uzavretý, podozrievavý
Čiže nerobím dobrý prvý dojem na takýchto akciách, lebo až po dosť dlhom čase som ľudský
A okrem iného som sarkastická sviňa (ale to až po čase), mu he he
@bluepanter ale to neznamena, ze si charakterovo nemozny len si asi neni taky komunikativny a spolocensky ako ini ludia ...
Tak ja sa tiez nebavim s kazdym kto je na party, ale len s tymi, ktorymi chcem, alebo sa im neda vyhnut
Je blbe ale, ze tak skatulkujes
neutralny, podozrievavy to aj ja, aj ked ja aj neskor nielen na zaciatku a priatelska troska som, lebo inak by mi ten clovek nic nepvoedal ale chapem, ze sa snazis byt neutralny ...
Ahaaa, takze kebyze ta spoznam uvidim na nejakej akcii, blby prvy dojem by som mala?
mne neprides ako sarkasticka svina ale tak tiez ja ta poznam len z birdzu
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
37 komentov
Neviem co to vyvolalo.
Prejavovalo sa to tak ze som nedokazal ani v klude odpovedat pred tabulou , stat v dlhom rade v obchode , na zastavke , jest pred ludmi.
Nechodil som na diskoteky , ani nikde kde je moc ludi.
Je to skurveny udel , radsej by som mal len jednu ruku ako hento.
Pred kamošmi v pohode, ale ked' som z cudzími ľudmi tak je to dosť nakkt...
celkovo je mi vseobecne trapne nachadzat sa medzi ludmi
asi to nie je tak extremne aby to bola fobia, ale sucitim
rovnako nezvládam vlastne masové akcie en général.
vlastne nezvládam ani akcie, kde sú síce moji kamaráti, ale dokopy ich je viac ako 4. to neviem, s kým sa mám baviť a ako to mám robiť, lebo ja sa najradšej bavím max s 2 ľuďmi z očí do očí. takže v takých situáciách väčšinou skončím presúvaním sa od skupinky ku skupinke, paranoidne si nahovárajúc, že všade strašne obťažujem, potom usúdim, že jediné riešenie je opiť sa, potom si spravím veľkú hanbu a idem domov.
takže celkovo sa miestam s veľa cudzími ľuďmi vyhýbam.
a zdieľam s @anzu mnohé, najmä rozoberanie postoja a tvárenia sa a podobne
ale! mnohí mi neveria, že som asociál jak hovädo, lebo to viem nejak uhrať a doma potom sedím v kúte a predýchavam tú sociálnu interakciu, do ktorej som sa vrhla.
ak existuje niečo ako sociálny kvocient, tak u mňa je to isto na nule alebo hlboko pod nulou.
casom a hlavne mnohymi socialnymi interakciami to prejde. hlavne nesedte v kute s tym ze ved ja jedneho dna budem vediet hovorit s ludmi. nie, trening.
true story.
Pozri si webovú stránku www.dusevnezdravie.sk (výborná webová stránka).
A nie, netrpím touto fóbiou, trpím depresiou.
pytala som sa preto lebo ma zaujimalo kolko ludi ma este taketo problemy
no ja ani nemam tak strach telefonovat, vybavovat veci, jest na verejnosti, opytat sa nieco niekoho - v podstate mnoho typickych znakov SF mi chyba ..ale celkovo sa bojim ludi, neviem sa zaclenit do kolektivov, najst priatelov, neviem vyjadrit svoj nazor v spolocnosti, bojim sa toho co si ini o mne pomyslia
a trpim tiez depresoi - nic ma nebavi, nemam chut do zivota, tazkopadne myslenie, nesustredenost, nespavost, bolesti hlavy atd atd.
no skratka uz dlho hladam riesenie z tejto situacie ale akosi ho enmozem najst
a inak rady typu chodievaj viac von, najdi si konicky, a tam spoznas novych ludi su mi nanic...mam vela zalub a kruzkov kde poznam aj dost ludi ale cim viac sa s nimi stretavam tym viac sa im oddialujem
trubka91
vdaka pozriem si tu stranku
u mňa sa to po rokoch dostalo max. do štádia, že už nemám potrebu hodiny sedieť na hajzli, grcať a srať.
inak som bola vzdy skor tichy človek,takže hej, trening,resp prinutenie ma zachranilo. teraz to robim uplne automaticky.
hovorím, že to je skôr sociálna retardácia a nie sociálna fóbia
a k otázke: som introvert, s niečím tu spomenutým sa stotožňujem, ale tak extrémne zase nie. Podľa mňa nemám fóbiu, iba som charakterovo nemožný , a preto sa ani nečudujem, že nie som hviezdou v nejakom kolektíve
Ale ako to prišlo, tak to aj odišlo po spoznaní trochu širšieho okruhu ľudí, no ...
Ja väčšinou na to kašlem, ak nás niekto vzájomne nepredstaví tak nerobím nič, alebo sa stihnem zoznámiť iba s polkou ľudí a druhú zvyšok večera ignorujem. Alebo v hlave analyzujem situáciu a ako blbý hodím niekoho do škatuľky s názvom "ježiš to je ale *píp*" (pre info, počas života sa mnohí z tej škatule dostali do inej s názvom "to je super človek")
Proste ja nie som ten, čo je hneď priateľský, iniciatívny a otvorený, skôr som k ostatným neutrálny/na pozore, uzavretý, podozrievavý
Čiže nerobím dobrý prvý dojem na takýchto akciách, lebo až po dosť dlhom čase som ľudský
A okrem iného som sarkastická sviňa (ale to až po čase), mu he he
Tak ja sa tiez nebavim s kazdym kto je na party, ale len s tymi, ktorymi chcem, alebo sa im neda vyhnut
Je blbe ale, ze tak skatulkujes
neutralny, podozrievavy to aj ja, aj ked ja aj neskor nielen na zaciatku a priatelska troska som, lebo inak by mi ten clovek nic nepvoedal ale chapem, ze sa snazis byt neutralny ...
Ahaaa, takze kebyze ta spoznam uvidim na nejakej akcii, blby prvy dojem by som mala?
mne neprides ako sarkasticka svina ale tak tiez ja ta poznam len z birdzu