ktorí horia
v plameňoch túžby
a bodajú
tŕňmi mladosti.
Tí,
ktorí neplačú,
keď im matka vynadá
a hodia pod vlak
svoju minulosť.
Zahrajte na zápästie
hrdzavým nožom,
s tvárou bez vrások
od úsmevu.
Tí,
ktorí onanujete
v katakombách mysle
nad samými sebou,
svojím egom opití.
Túžba sa zmráka
v nebesách
a kým na ne hľadíte,
zem pod nohami
sa rozpadá
do neznáma.
Tí,
ktorí vidíte
a nie ste nemí,
mlčte ďalej,
svet sa zmení.
Možno.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár