Blogy - 380. stránka
Krv steká po tvári
Potrebujem vedieť že sa vrátiš, Keď odídeš, Že city s ktorými si sa lúčila nestratíš Bojím sa že sa vzbudím a ty tam nebudeš Potrebujem stískať tvoju dlaň A vidieť ťa v náš moment smiať Prosím, svoj pohľad si chráň Ponúkam málo, ale viac zo seba nedokážem Ďalej »
Len potrebujem počuť, že ty so mnou šťastný byť nechceš.
Chcem byť s tebou šťastná. Chcem s tebou prežiť perfektné dni, chcem s tebou prežiť upršané, studené a pomalé dni, chcem s tebou prežiť ničotu. Chcem, aby sme sa mohli o všetkom rozprávať, chcem aby sme mohli o veciach mlčať, chcem, aby sme... Ďalej »
Zabila som lienku
nakreslila som si strom borovicu lebo sa mi páči ako vonia a zo starej platne som si púšťala vesmír a zopár hlúpych nápadov mi nedovolilo ísť spať pred polnocou zabila som lienku omylom a mohlo sa stať tisíc horších vecí mohla som pokaziť tú... Ďalej »
život s panickou poruchou
(chcem poďakovať ľuďom na b. , že mi dodali odvahy to sem dať. povedala som si, že teraz alebo nikdy. v poslednej dobe tu písali ľudia o svojich ťažkostiach a psychických oné. viem, že som smiešna, že idem do radu s nimi a že je tu toho akosi "priveľa" naraz. ale... Ďalej »
MN
Aký je to pocit vidieť slnko z druhej strany? Točiť sa so zemou , plávať v oblakoch, viac nebáť sa zajtrajška Zrazu tak ľahký si a krehkejšie sú tvoje údy ako kedysi Vidím ťa medzi kvapkami dažďa keď teplým slnkom sušíš vo mne horký žiaľ a každá, každá zo mňa padá... Ďalej »
Vyznanie, 12. 9. 2015 19:44
Rozprávky nevznikli preto, aby deti zaspali, ale aby sa dospelí zobudili. (Milan Rúfus)
V detstve som sa snažila kopírovať žitie dospelých. Potajme som pila ozajstnú kávu a fajčila pastelky. Dedkova káva spoza jeho roztvorených novín po troške mizla a on sa tváril, že to nevidí. A keď nevidela babka, sám mi prisunul hrnček. Po káve som zas varila. Ako babka. Ona v kuchyni a ja... Ďalej »
Idem hore , aby som spadla zas dolu
Posledný pohárik, posledná pilulka Aby som len posledné klamstvo cítila Že mi ostalo len to čo môžem dať Pretože bez toho to proste vzdám Je to len kruh, ktorý sa otáča Stlačí sa to dolu , a posiela ťa to dopekla Nie je tu nič čo by ma chránilo Idem... Ďalej »
Ona. (10)
nohu vliekol jednu za druhou ruky založené vo vreckách ošúchaných džínsov vietor strapatí už aj tak strapaté vlasy v perách stíska cigaretu krk tiahne do goliera bundy od zimy oči prižmúrené do nosa mu udrie čokoládová vôňa potiahne nosom a nejako pomimo sa usmeje toľko krásneho sladu možno by... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 12. 9. 2015 14:03 2
Denník neexistujúceho Sýrčana
Ahoj, dovoľ, aby som sa ti predstavil. Volám sa Abdul. Toto je moja žena Sharía a moje deti Adíb a Ádil, ktorí majú 5 a 11 rokov. Ja pracujem na ovčej farme pre miestu firmu, kde strihám ovce. Viem, na nič robota, ale nesťažujem sa Sharía pracuje vo... Ďalej »
Pred spaním #2
Pršalo. Ten istý bar o týždeň neskôr. Cítil som sa nepohodlne. Tú ženu čo sedela oproti mne som nepoznal, ale neskutočne sa podobala na jej matku. Bolo vidieť, že je zo mňa nervózna. Dlho sme tam len tak sedeli potichu. "Mama mi občas o vás rozprávala. O... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 12. 9. 2015 11:29 2
Žena bez mena
-----NAME?-----MAME Výčitky boli aj budú, avšak neujdeš jednému pudu. Materinskej láske ako farba biela. Bez nej je to bieda. Vždy keď máš starostí kopu , keď ti na dvere roky klopú. Je tu jedna myšlienka nemenná , ktorá patrí žene... Ďalej »
Stratený duch
Zobudím sa, otvorím oči a cez okno vidím ďalší sychravý, jesenný deň-piatok. Ešte rozvalený v posteli, natiahnem sa po mobil pod posteľ. Nič nové, žiadna správa, žiaden neprijatý hovor. Ach zase to bude na hovno deň. Oblečiem si staré šaty, dám si niečo na raňajky a idem dokončiť rozrobenú robotu... Ďalej »
Pred spaním
"A ona vtedy potratila. " "Čo?!" Vykríkol som zdesene. V bare bolo rušno. Trocha prítmia a v pozadí hrala jazzova hudba. Bolo tam príjemne. Okrúhle stolíky z nalakovaného červenkastého dreva matne odrážali teplé svetlo stolných lampičiek. "Prečo mi to nepovedala?" Stŕpol som. Bol to... Ďalej »
Vymyslený príbeh, 11. 9. 2015 22:33 3
Nič nie je jedno
Skoro som zabudol na priepasť uprostred cesty, po ktorej som utiahnutý a plachý neraz šiel o mojich ranách a omyloch kolovali zvesti medzi tými, ktorí riadili vlak ktorý ma prešiel Keď ste ma dokázali do blata zhodiť do vášho blata na mojej ceste ktorá sa mi páči, ktorú ste... Ďalej »
Canis lupus
výstrel mieril na komoru, no minul ju o pár centimetrov nezasiahol dostatočne presne, zasiahol dostatočne blízko svorka sa oň postarala - tak to vlci robia (snáď) aj keď ide o samotára takže diera sa zacelila, no nezmizla vyla si na mesiac... Ďalej »
