Nie sú vytvárané len jednotlivcami, ale súkromné domčeky so zatlčenými oknami si stavajú vo svojich korunách stromov aj národy. Rebrík vyhodia len bielym, len blonďavým modrookým, len bohatým, len Slovákom...
Svoj vesmír si ohradia dreveným plotom, namaľujú na svetložlto a vycapia tabličku „Pozor pes! “. Keď im niekto ukradne strúčik fazuľky zo záhradky, ihneď sa volá Interpol a drevenú ohrádku nahradzuje ostnatý drôt.
Nemyslím neurotikov, hypochondrov, schizofrenikov či vašu vzdialenú tetu, o ktorej mamka nehovorí. Sú to obyčajní ľudia. Tí, čo stoja pred nami pri pokladni a vykladajú z košíka eidam, karičku, kofolu, spišské párky a tri korytnice. Tí, čo nás obehujú 150-tkou tesne pred Košicami. Pozrú sa vám na topánky a náhodou vrazia do oprotiidúceho. V kine nevidíte od ich hlavy. V stánku od nich kupujete SME a pýtate sa na Geo. Na párty je to ten, čo vám drží vlasy a poobede zavolá, či vaša dohoda ešte platí.
Svety ako také nie sú výdobytkom súčastnej vedy ani moderného zmýšľania dnešného človeka. Boli tu vtedy a ešte predtým, aj potom a dokonca aj teraz. Rodili sa počas vojen, sucha, potôp, ohňov i krútňav. Vždy vznikli najprv ako útočisko, kde sa človek uchýlil, do kúta, prikrytý iba dekou a tri dni sa bojí pohnúť. Chémia však pracuje aj na vysnených miestach. Zámky zhrdzavejú, kľúč sa rozpadne a ty nevieš nájsť cestu von. Napokon sa ti tam zapáči a začneš si domček zveľaďovať. Obrúsok sem, záclonu tam, kvietok napravo, hojdacie kreslo naľavo. Nestaráš sa, čo sa deje za oknami, si tu šťastný.
Problém nastane až vtedy, keď nastane jarné upratovanie a ty zistíš, že lampa nemá požadovaný odtieň, musí preč. Kvietok nekvitne tak, ako to sľubovali v obchode a ani tie šaty na ramienka už nepodčiarkujú tvoju krásu. Začína sa vyhadzov. A do vnútra vpúšťas len dokonalých a krásnych a ostatní môžu ísť hľadať prácu do Írska.
Kiežby nám stačil jeden svet, jedna Zem a neutekali do cudzích. Kiežby sme tu vedeli žiť spoločne a kebyže sme nemali miesto, sadli tomu druhému na kolená.
Bez porazených však neexistujú víťazi, že?
Úvaha
Komentuj
6 komentov k blogu
1
elwinko
12. 4.apríla 2009 21:25
Toto by som predčítaval na školách.
3
krásne, krásne, krásne..ps-Therabitia je odkiaľ? jacksona mam rada, tak o neverlande viem, aj o narnii, hoci na toto čitanie ma nikto nenahovori
4
zlaté, ale prehnané podľa mňa, je dobré mať ten svoj malý svet, kde si sám sebe pán, kde máš útočisko, kde sa zotavíš, kde sa zabavíš atď, je to oslobodzujúce a osviežujúce, máš tam svoju rutinu, svoju obľubenú knihu, či kreslo, každý už odmalička máme nejaký ten svoj malý svet a bez neho by sme boli trošku ochudobnený o ten kúsok samoty, rozjímania, refreshu, uvedomenia si žitia a toho čo som, aspoň to je môj názor,
Napíš svoj komentár