O egoistickom svetonázore
V krajine zázrakov
Tak kde sme dvaja
Ale brány nikoho nepustia.
Vylievam slzy
Pre spomienky
Ukradnutého šťastia
Z naivity z lásky
Z priveľkého dobra.
Usmievam sa
Keď mi srdce nôž prepicháva
Keď podlaha sa priveľmi kĺže
Keď realita sa rozplýva pred očami.
Hudba, tóny.
Západ slnka.
Vietor rušiac pokoj vlasov.
Škodoradostný smiech detí.
Vylievam svoju dušu
O trápení skazených životov
O oceánoch slz a bolesti
Egoizme potrebného na prežitie.
V slzách je bolesť
Ale čo tie ktoré nevyplačeme?
Moje vnútro sa trhá rozpadáva na kúsky
Všetko je chaos.
A ty mi pomáhaš
Zlepovať kúsky
Strateného puzzle........
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár