V tej najšedšej škále vidím ťa stále, môžem ťa obkresliť do snehu, kým život ťa hádže do priepastí a na trampolíny a ty hovoríš tiché nie, že už nemôžeš, že to nezmestíš, že nemáš viac v sebe kriku ani kriviek ani nádeje. Tak kto príde, kto povie: dobre bude, dobre je? Keď si len múzou mužov a on nepríde s ružou, on nepríde plniť cudzie sny- ani ten druhý, ani neznámy... a lásky sú tak kruté, tak bolestné...všetky tie krásy sú iba v jeho sne. Si v obrazoch skrytá, si v každej druhej slabike vpitá, si múza muža a nie, že nie. Si vo vetre skalná ruža, si v daždi závetrie, si domov - keď bolí ho duša. Si všetko, jemu. A on tebe.... len to u_me_NIE.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár