A tak som nad tým premýšľal, lebo nemýlila sa. Je to smutný pohľad na človeka, čo stratí vôľu. Ale nemala celkom ani pravdu. Ľudia, ktorý propagujú silu, vo mne stále vzbudia isté podozrenie. Nikdy som to príliš hlboko neskúmal, bola to skôr intuícia. Možno je to tým, že celý pohľad na problém sily vôle je v bežných konverzáciách príliš zjednodušený.
"Aha na toho feťáka, tučibombu, lenivca. Nemajú silnú vôľu." Aké jednoduché.
Ale čo to vlastne je sila vôle? Povedzme toto...Je to schopnosť dosahovať ciele a teda pretaviť obsah mysle do reálneho sveta. To čo si narysuješ v hlave, to sa časom stane vo vonkajšom svete.
Lenže potom sú sily vôle štyri. (Tri by ti nestačili Alojz?...Nie!!! Sú štyri a hotovo, bodka, koniec, vybavené!...Odpovedám hlasom Divookého Moodyho).
VEDOMÁ SILA VÔLE
Prvá je tá, o ktorej sa najbežnejšie rozpráva. Vedomá sila vôle. Vo vedomej mysli mám cieľ a naplním ho. Ak by toto bola jediná sila vôle, potom by neexistoval problém, pretože ja mám cieľ, nič vo mne mi nebráni naplniť ho a tak prestanem fetovať, začnem cvičiť, schudnem alebo priberiem podľa ľubovôle, budem jesť zdravo, budem usilovne pracovať na svojej kariére.
PODVEDOMÁ SILA VÔLE
Na displeji automatu ale bliká -Insert Coin- a ja vhadzujem ďalšiu mincu. Do hry vstupuje hráč číslo 2. Podvedomie. Podvedomie má vlastné ciele. A tu začínajú zjavné problémy. Ja chcem prestať fetovať, a teda chcem zahodiť moje cigarety, ale podvedomie chce fetovať ďalej.
Podvedomie má teda svoje vlastné pohnútky a nastavenia, mne nevidené, tak ako mám ja vo vedomí svoje. A ak sú podvedomé ciele a nastavenia mne skryté, potom je pravdepodobné, že moje vedomé nastavenie a ciele sú skryté podvedomiu. Jedná sa teda o dva oddelené systémy. Oba systémy spolu samozrejme komunikujú. Do akej miery, sa veľmi človek od človeka líši.
To čo čítame, o čom premýšľame, ako stojíme, ako reagujeme na veci, to všetko steká do podvedomia a ovplyvňuje jeho vnútorné nastavenie. Niektorí ľudia prestali fajčiť s knižkou Alena Carra. Prečítali si ju a potom proste poľahky prestali. Obsah knihy stiekol do podvedomia a prestavil ho na osožnejší mindset. Nie vždy to stačí, ale niektorí naozaj prestali bez problémov po dlhých rokoch samovraždenia sa.
A opačná komunikácia ide z podvedomia do vedomia ako emócia, intuícia, malý komentár. Chcem urobiť XYZ, ale zrazu pocítim strach. Podvedomie dáva najavo, že s tým, čo robím, nie je celkom stotožnené. Alebo niekto pol hodinu dookola afirmuje "som úžasný, som úžasný" a zrazu mu hlavou prebleskne akoby odnikiaľ "veď ty si úplný kokot". Podvedomie má teda trochu iný náhľad na to, kto je tento človek.
SUPERVEDOMÁ SILA VÔLE
-Insert Coin- player 3. V automate zacengá ďalšia minca. Bing bing bibg. Skotúľa sa do hladného žalúdka plechového stroja. Na obrazovke sa objavuje ďalší hráč.
Tu prechádzame do ešte hlbšej vrstvy podvedomia. Táto s nami priamo nezvykne komunikovať tak očividne ako plytšie podvedomie. Táto vrstva má znova svoje oddelené pohľady a názory na veci.
Dandapani opisuje túto vrstvu vo svojej knihe ako supervedomie. Nakoľko správny je jeho opis neviem. Nemám až taký hlboký vhľad ako profesionálny jogín. No aj môj amatérsky, plytký náhľad do tejto vrstvy, stačí na to, aby som si potvrdil aspoň to, že táto vrstva existuje a že sa na veci díva inak ako ja, alebo moje plytšie podvedomie.
Ciele z tejto vrstvy sú premyslenejšie, kľudné a menej reaktívne. Ľudovo povedané, nie sú robené v panike. Ak chcem schudnúť, vo vedomí je často panický cieľ (virgin goal). "Preboha musím schudnúť, rýchlo rýchlo, ako to vyzerám, ako zle sa cítim, rýchlo, do zjtra mínus 10 kíl, cica nežer".
Podvedomie zasa panikári po svojom a opačne "Preboha upierajú mi potravu, musím si silnejšie pýtať jedlo! Toto je najvyšší stav núdze!"
Supervedomá vrstva to vidí skôr ako "Áno, som tučný." Je to len faktické uznanie situácie bez nejakého súdenia, či to je dobré, alebo zlé a či musím do zajtra dať dole sto deko! Ale taktiež vidí "Nemusím byť tučný, nie je to nutné". No táto vrstva sa nedriape za zmenou tučného stavu ozlomkrky. Pripomína mi to opisy niektorých uživateľov heroínu o tom, že po dávke ich problémy neprestali existovať, nezmizli, len ich už proste netrápili.
Mnohí hovoria, že táto vrstva je spoločná a nepatrí len človeku ako indivíduu. Môže to byť opísané ako Boh, alebo aspoň spojenie s Bohom. Prípadne možno kolektívne nevedomie (aspoň tak si tú definíciu, zrejme nesprávne, vykladám ja). Je spájaná s mimozmyslovým vnímaním.
Či to tak je, a ako je celá mentálna časť vesmíru implementovaná a poprepájaná, to naozaj neviem. Pre účely tohto blogu postačí povedať, že vrstva tu je a že má vlastnú silu vôle.
BOŽIA VÔĽA / VÔĽA OSUDU
Do automatu padá posledná minca, na chvíľu sa zasekne a až dobre mierený kopanec do brucha automatu ju posunie do mincovníka. Posledný štvrtý hráč vchádza na scénu. A je to osud.
Ak vnímame vesmír v Budhistickom zmysle ako jeden celok, ktorý je Boh, potom aj tento má svoju vôľu. Ja si dám za cieľ že priberiem 10 kilo svalovej hmoty, ale zajtra bude jadrová vojna a hladomor. Ak je všetko jedno a toto nedeliteľné jedno je Boh, potom Boh rozhodol, že tie svaly nenaberiem, aj ak sa zvyšné tri sily vôle zosúladia a na 100% idú za cieľom. Pre menej nábožných by sa to dalo opísať ako osud.
Známy UFC šampión Khabib Nurmgomedov zvykol po víťazných zápasoch hovorievať "God gave me" a ukazoval na nebo. A mal pravdu. Ak by nemal podmienky aké mal, nikdy by sa nestal šampiónom (ani dubákom, alebo ovocím do jogobely) aj keby sa rozkrájal.
Celý svet na nás teda tiež pôsobí silou svojej vôle. Či už je táto vôľa len mechanická vôľa mŕtveho stroja, do ktorého niekto vhodil štyri mince, alebo je pretkaná vedomou Božou vôľou, je to enormná sila okolností mimo nášho priameho dosahu a nemôže byť ignorovaná.
A TEDA...
Ak hovoríme o silných a slabých ľuďoch a o silnej a slabej vôli, hovoríme vlastne o harmónii jednotlivých zložiek. Tlačíme našou malou vedomou vôľou na svet a ona tým silnie. Rozprávame sa často a konštruktívne s našim podvedomím a spojenie silnie. Budujeme most, aby sme si nehádzali polená pod nohy. Prechádzame do najhlbších vrstiev vedomia, ak si už nevieme rady a potrebujeme radu od niekoho, kto nie je v stave neustálej paniky a vie toho viac než my. A občas poklopeme zospodu na drevo, a dúfame, že nám bude dopriate aj osudové šťastie a kolesá stroja sa tentoraz pohnú v náš prospech.
Na automate svietia štyri postavy, ktoré práve zdolali posledného bossa. Dvíhajú ruky nad hlavu, blog je dopísaný. Postava krčiaca sa nad automatom páčkou vyberie písmenká a potvrdí ich zbytočne silným úderom do červeného gombíka "A". Na displeji svietia trojpísmenkové pseudonymy aj s nahraným skóre a na vrchu pribudol ďalší. "VAJ......999999"
Svetlá v herni sa zhasínajú. Počuť zvuk vzďaľujúcich sa krokov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár