"Robia to deti, Vajciar, malé deti!"
Ach, zasa mi do toho zasiahol rozprávač. Či rozprávač som ja? Už ani nevím kdo je kdo, kdo je mravec a kdo je slon. Všetci sa prsá vo velkom, každý má ciel a to je zhon.
Takto, zorientujme sa z pomoci vedy a medicíny. Základná poučka pediatrie znie "dieťa je malý dospelák". A preto ak je hranie sa s vojačikmi dobré pre dieťa, je dobré aj pre dospelého, to vie každý hlupák.
Musím ale dodať, že táto poučka neplatí pre intímne veci. Sorry peďáci, zasa ste raz ostali na sucho. Ale aha, tamto je stromček a z jeho konáru visí lano so sľučkou na konci. Tak šup šup, ešte stále z vás môžu byť krásne salonky.
Keď som začal hrávať Diablo IV, cítil som sa mierne previnilo, že márnim čas. No napodiv už pár dní zabíjania príšer mi podstatne zlepšilo spánok a cez deň som bol aktívnejší a činnosti, ktoré boli predtým náročne a otravné, sa zrazu zdali ľahšie. Dokonca keď som lúštil maľované krížovky, pri každom vyfarbenom štvorčeku sa mi v mysli mihla príšerka, ktorú som v Diable rozsekal sekerou napol. V hre som zabíjal príšerky a v krížovke zasa štvorčeky. Bola to tá istá vec, len v inom kabáte.
V momente keď človek zabije príšerku, alebo vyfarbí štvorček sa totiž niečo stane. A to niečo som minule znovu zazrel. Keď som pozeral video chlapíkov, čo sa hrali s Warhammer vojačikmi. Vo Warhammere úspech útoku nepočíta počítač, ani vyfarbený štvorček, ale kocky. No jedná sa o tú istú vec. Kliknúť myšou, vyfarbiť štvorček, hodiť kockou a...ovplyvniť svet.
Jedná sa o prácu. Mentálnu prácu. A ten hod kockou, štvorček, alebo klik je najmenšia -jednotka mentálnej práce- (JMP - Jéempé), akýsi atóm práce. Ako sa hovorí "menej sa už spraviť nedalo".
Je ťažké pozorovať psychologické javy v reálnom svete, ktorý je komplikovaný. Pred nami leží svet, akási súvislá masa energie. Ako voda vo veľkom akváriu. Myseľ nám však neukáže akvárium, načo by to robila? To čo vidíme je augmentovaná realita.
Augmentovaná realita je niečo ako myšlienkami obohatená realita. Napríklad si dáme google glasses a ako terminátor zrazu vidíme pri osobe pred nami vypísané koľko meria, váži. A potom mu ukradneme brokovnicu. Aspoň Terminátor to tak spravil. Alebo pozrieme na vrch a vidíme jeho názov a gps súradnice. Náš pohľad teda obohatia doplnkové informácie.
(Áno google glasses vám skutočne ukážu výšku a váhu človeka, dokonca ak stisnete gombík na boku, môžete ich vidieť nahých! Kúpte si aj vy svoje Google Glasses a nezabudnite na promo kód VAJCIAR500, alebo môžete skúsiť aj OROCHIMARU, nech konečne zarobí).
No to isté sa deje aj bez okuliarov. V jednej energii vidíme strom, v inej lavičku, tam zasa človeka. Ale kto to postrehne? Berieme si doplnkové informácie a považujeme ich za skutočnosť.
No kde sa dá augmentovaná realita cítiť napriamo je napríklad šachovnica. Stojí na nej kôň a presne do L-ka od jeho je nepriateľská dáma (dáma, dáma, kurva je to! Herečka). Ak sa pozriem na takú pozíciu, cítim spojenie medzi koňom a dámou, ktoré tam v skutočnosti nie je. Alebo sa mi uvoľní cesta pre vežu a cítim všetky tie políčka, kde zrazu veža môže ísť. Cítim ako berie súperovú figúrku vo svojom dosahu. A keď ju vezme, cítim ako sa uľavilo všetkým štvorčekom, ktoré braná figúrka ohrozovala. No štvorčekom je to v skutočnosti jedno, oni si tam len ležia, nenechali ich odštartovať závod formuly 1 a namiesto na vlajočku ich pricapili na šachovnicu.
A to isté sa deje, keď vo Warhammere zastrelia vojaka. Práca sa neodviedla v realite, ale v mysli.
Atómy práce sú dôležité. Malé rubíny úspechu. Lebo inak sa pracovať ani nedá. Kažďá práca je odvedená po atómoch. A ako to tak sledujem, cítim väčšie molekuly práce, napríklad pri prečítanej vete v knihe. Alebo ak si dám trebárs ovocie namiesto čokolády. A tak sa atómy spájajú do molekúl a tie do väčších a väčších zlúčenín.
Možno to mi tak vadí na self help videách a knihách. V princípe je dobré sa motivovať nejakým pozitívnym textom, preto na nich tak úplne nekadím. No zdá sa mi, že zapriahli koňa za voz.
"Koňa za voz? Nezmeškal si storočie?"
Dobre dobre, že dali kolesá na strechu auta. Ak sa chce človek rozvíjať, mal by podľa mňa klesnúť na najnižšiu úroveň, ktorá mu pôsobí problémy. A nie, obrovský chlapík, ktorý sa filmuje pri cvičení, ani "úspešný" chlapík čo sa točí v obleku a drahom aute a dokonca ani chápavý influencer, čo rozdáva múdrosti do života, akoby to boli letáky, obvykle nie sú na vrstve, ktorá spôsobuje problémy.
Ako byť sebavedomý, ako sa mať rád, ako mať úžasnú kariéru a úspech v biznise, ako mať telo snov, ako sa vedieť dobre biť? To nie sú správne otázky. Otázka je, aké su atómy týchto činností? Čo sú to teda vo svojej najhlbšej podstate za činnosti? A bez ohľadu na to, čo je cieľom, prácu treba odviesť tak či tak. A preto sa to celé začína najmenšou Jednotkou Mentálnej Práce Jéempé. A tá vždy bola a bude štvorček, alebo hod kockou, možno jedno prečítané slovo.
Chlapík z Warhammeru hovoril, že ho rozzúri keď niekto špekuluje nad tým ako nafarbiť svoju prvú armádu. On mu stále povie len
"Nanes farbu na plast."
"Áno, ale ako zladiť..."
"Nanes farbu na plast."
"No ale mám tu 15 rôznych figú..."
"Nanes farbu na plast!!"
"Lenže to tieňovabie bude veľ..."
"Nanes do piče tú farbu na ten posratý plast!"
Veľmi sa mi to páčilo. Bolo to asi najmotivačnejšie self help video za posledné dlhé mesiace čo som videl.
Preto mávam také nové motto. Volá sa OBJEM. Že hocičo robím, musím byť schopný robiť vo veľkom objeme, inak to nie je činnosť pre mňa. Chodiť hodinu je viac než behať 10 minút. Čítať ľahkú knihu vo svojom jazyku 3 hodiny je viac než čítať niečo ťažké pol hodinu. Pretože pri tom vyprodukujem viac atómov práce. A čerešnička na torte je, že ako človek silnie pri objemových činnostiach, sú pre neho tieto činnosti ľahšie a ľahšie a zrazu je objemovo schopný robiť aj tie, ktoré boli pre neho predtým intenzívne. Boli intenzívne a teraz sú objemové.
A teraz, dosť bolo jalových rečí, decká! Ktorú armádu si kúpite ako prvú?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár