Tak veľmi ja túžim dotknúť sa tej vitríny.
(To teba.)
No dotyky sú zakázané.
Vidíš? Delí nás len kúsok skla,
Vyfúkané je z tvojho strachu.
Vidím ťa tak strašne blízko,
No dotknúť sa ťa nemôžem.
Azda ľahšie bude odísť,
Skôr než privrú veľké dvere,
Jediné.
Inými už nevyjdem.
Čakám.
...je neskoro.
Zavreli ich,
Zamkli tým, čo volám láska.
(Nepovolená?)
Ona pomôže mi puknúť sklo?
Viem.
Viem, svet takto nefunguje.
(No snívať - a či ľúbiť? - mi nik nezabráni!)
Čakám.
Ty prelomíš ho
A my dvaja ostaneme,
Sami dvaja v múzeu.
(Či na svete?)
Preč od všetkých čo až príliš veľmi,
Dodržujú pravidlá...
(Dotyky sú zakázané.)
Oni... odišli pred zatvorením.
Bez boja.
Akí boli predtým silní.
No sklo aj tak nerozbili.
Čakám.
Vieš, ja viem, že nedočkám sa.
Raz odídem aj ja s tými,
Tými, čo dodržujú pravidlá.
Zvonku pozriem na tie dvere,
Zatvorené.
Tí, predtým silní, pôjdu preč.
Ja?
Čakám.
Cháp, ja som sa pokúsila,
Puknúť to sklo...
Sklo z tvojho strachu.
Či bolelo to?
Ako veľmi.
(Tak ako keď ľúbiš niekoho,
no dotnúť sa ho nemôžeš.)
No predsa menej ako keby...
Som odišla bez čakania.
Teraz?
Čakám.
Tie dvere zas otvoria a ja opäť vojdem.
Nevyjdem už nikdy viac!
Už som raz opustila...
(Tú vitrínu,
v ktorej ty si.)
Tak chýbala mi,
Tú krátku chvíľu,
Čo dýchala som čerstvý vzduch.
Čerstvý, no predsa ťažko dvíhal hruď.
Už nečakám.
Idem skúsiť opäť raz,
Porušiť tie pravidlá.
Až kým sa ťa nedočkám.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
4
dobre, dobre aj ja sa môžem mýliť ...mala som 2 alternatívy , čo už
..ale páči sa mi to, to je hlavné ...nič to nezmenil
..ale páči sa mi to, to je hlavné ...nič to nezmenil
Napíš svoj komentár
..povieme si to skôr
nečakaj
..a pravidlá sú na to, aby sa porušovali ... niektoré