Počasie na severe Sagaronu, najmä pri pohorí Arath, je veľmi zvláštne a pre obyčajných ľudí symbolom starej mágie a kúziel. Veľmi často tu totiž vidno sýte šedé oblaky obkolesujúce pohorie Arath, avšak keď človek pôjde vyššie, ocitne sa v hustej hmle a vidí možno na päť metrov. Avšak keď sa dobre započúva, bude počuť modlitby mníchov, ktorí tu žijú v kláštore, položenom tak vysoko, že oblaky necháva pod sebou, a snažia sa dosiahnuť osvietenie. Žijú v kláštore ani veľkom ani malom, jednoducho povedané, v kláštore šitom na mieru. Kláštorom preteká potôčik, ktorý slúži mníchom ako zdroj pitnej vody, ale aj ako odpadová voda v ich malej kanalizácii. Keby ste sa pozorne dívali, určite by ste našli chodník vedúci k hlavnej bráne z masívneho dubu. Silné vráta sú to, ale mnísi, ktorí tu žijú, s nimi nemajú žiadne problémy, sú na ich váhu zvyknutí. Sú to totiž bojoví mnísi, veľmi míli ľudia, no skúpi na slovo. Každé ráno vstanú skoro ráno, spravia rozcvičku a idú sa pomodliť k svojmu Bohovi. Nasledujú raňajky a potom tvrdý tréning do obeda a po obede. A takto to ide každý deň.
Jedného dňa sa stalo čosi nepredvídateľné, teda najmä pre mníchov. Už od skorého rána ich budil hlasitý krik. Mnísi nevedeli, čo majú robiť, nastali zmätky. Kto si dovoľuje rušiť kľud mníchov?!? Zmätky dlho neutíchali, až kým neprišiel hlavný predstavený, menom Šinoda, a mávnutím ruky naznačil mníchom, čo majú robiť. Zavolal si k sebe dvoch mladých mníchov, ktorí boli k nemu najbližšie. "Otvorte mi bránu.", "Áno majster...", a už sa do toho pustili. Pred bránou sa nachádzal malý košík a v ňom ešte menšie dieťa prikryté teplou dekou. Na deke bol medailón zo znakom, pravdepodobne rodinný erb ako usúdil majster Šinoda. A ešte tam našiel lístok a na ňom napísané:
Prosím postarajte sa o tohto chlapca, vychovajte ho ako pravého mnícha, naučte ho svojmu remeslu. Keď chlapec dovŕši dvadsaťpäť rokov, príde poňho muž a bude mať rovnaký medailón, ako má chlapec v košíku. Chlapec musí za každú cenu žiť, nech sa deje čokoľvek. Ďakujem vám zo srdca.
Majster Šinoda zobral dieťa s košíkom rovno do priestorov kláštora. Potom si nechal zavolať najlepšieho mnícha z celého kláštora, Tenshyho, a povedal mu: "Toto dieťa má v sebe silu, ktorú som už dávno nevidel. Tvojou úlohou bude sa oňho starať dokým nevyrastie a budeš chlapca učiť ako má túto silu správne používať. Budeme ho volať Tenzo po našom bývalom majstrovi a ty budeš jeho nevlastný otec. Keď chlapec vyrastie, budeš ho trénovať tak tvrdo, ako sa len v našom kláštore dá. Pochopil si ma?", prekvapený Tenshy bol celkom zaskočený požiadavkami svojho majstra, ale rozhodol sa, že svoju úlohu bude plniť svedomito.
"Áno majster... Ale prečo ste sa rozhodli toto dieťa prijať do kláštora?"
"Až nastane ten správny čas pochopíš to sám a teraz choď" povedal majster Šinoda a mávnutím ruky naznačil mníchovi, aby odišiel.
Tak, a o zábavu mám postarané, pomyslel si Tenshy, keď bral dieťa do komnát. "Tak malý Tenzo, od teraz bude o teba dobre postarané, to ti sľubujem, a teraz spi, nech rýchlo rastieš a my môžeme začať s tvojim výcvikom." Maličký Tenzo, unavený od neustáleho kriku, posledný raz zívol, zababušil sa do hustej deky a s pocitom bezpečia zaspal tak nežne a krásne, ako to u takýchto malých deťoch býva.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
3
Velmi velmi zaujimave K stylistike mam urcite vyhrady ale vcelku putavy pribeh Len mi trocha pripomina zlomeny mec od Poula Andersona
Napíš svoj komentár
chcem pokracovanie