Boli to sice tazke casy pre kazdeho z nich, ale naucilo ich to skromnosti a sebestacnosti. Ked sa naskytla prilezitost, odisli spolu so strykom Vitom, ktory nenarukoval, lebo uz ako dieta spadol z kona a zostal ciastocne ochrnuty na pravu stranu. Bol sice ochrnuty, ale o to viac sikovny. Vsetkym vybavil listky na lod, ktora isla z Palerma do New Yorku. Spolocne precestovali vlakom do vyse 250 kilometrov vzdialeneho Palerma a potom mohli nasadnut na lod, ktora ich 5 tyzdnov viezla do ich noveho domova. Priprava na cestu vyzadovala vela usilia a tiez penazi, ale ich spolocne uspory len tak-tak vystacili na cestu.
V New Yorku nemali inu moznost, iba sa ubytovat v najhorsej, ale zaroven najlacnejsej stvrti mesta v Bronxe. Bolo to byt, kde byvali vsetci 4 spolocne, maly, skromny, ale utulny. Byvali vo stvrti plnej madarskych, polskych, ceskoslovenskych, juhoslavskych a hlavne talianskych imigrantov. Stryko zacal pracovat vo fabrike na topanky a aj napriek ochrnutiu sa mu tam darilo. Popri praci studoval americke uctovnictvo, kedze pred vojnou bol na Sicilii uctovnikom a chcel takto pracovat aj v novom domove. Po prvych tazkych mesiacoch sa Line podarilo najst si pracu v talianskej pracovni, kde uz pracovalo zopar jej susediek zo Siracuz. Chlapci stale chodili do skoly, ale Jan-Luca skolu nechal v 14 rokoch, ked zacal pomahat v pracovni, kde pracovala jeho mama.
Stryko Vito sa po 3 rokoch vo fabrike sa stal uctovnikom, staral sa o uctovnictvo vacsine vlastnikov obchodov, ktori boli z talianska. Jeho povest zodpovedneho a sikovneho uctovnika sa rychlo rozsirila po celom Bronxe, preto mal vzdy o pracu postarane. Vito sa rozhodol, ze sa konecne prestahuju do domu kusok od ich povodneho miesta byvania. Kupil si auto a dokonca sa po kratkom case stal najvychytenejsim uctovnikom v Bronxe. Odmietal vsak inu ako taliansku klientelu. Jeho klienti vedeli, ze Vito dokonale ovlada americky uctovny system a tak ho po case zacali oslovovat majitelia obchodov, ktori chceli objist nejake zakony, usetrit na daniach a podobne. Zo zaciatku to odmietal, ale nebol by to Vito, keby jeho sikovnost neprehovorila a povest cloveka, ktory pozna vsetky skratky a medzery v zakonoch. To sa donieslo az ku cappovi celeho Bronxu, donovi Colombovi. Don najprv prisiel niekolkokrat po radu k Vitovi, neskor sa vsak medzi nimi vytvorilo priatelstvo a tak zacal pracovat ako donov hlavny uctovnik. Kedze bol Vito zvladal aj svojich starych klientov, don to niekedy zneuzival na zistovanie, kto ma aky zisk a podla toho urcoval vysku "ochranneho". Bolo to sice spravodlive, ale ani Vitovi a ani jeho starym klientom sa to nepacilo. Preto Vito odovzdal starych klientov inym uctovnikom a zaroven ucil jeho synovca, zhodou nahod jeho menovca Vita, Lininho syna jeho remeslu, kedze Vito mal velky talent na cisla.
Jan-Luca sa vsak viac podal na otca, chcel si zarabat na zivobitie svojimi rukami a cisla ho nezaujimali. Vito sa mu vsak venoval inak, braval ho hrat futbal a tiez ho ucil jazdit na aute, ktore si kupil. Jan-Luca bol strednej postavy, tiez cernovlasy Sicilian, mal silne paze a ramena, modre oci a prenikavy pohlad po matke. Nikdy sa ho nikto nesnazil provokovat, ani vlastne sam nevedel preco. Vo vnutri to bol citlivy, zasadovy a tiez chapajuci muz, ktory nikdy neurobil nic, co by sa nepacilo jeho matke, a to preto, ze slovo jeho matky bolo pre neho zakonom. To iste sa nedalo povedat o jeho mladsom bratovi Vitovi, ktory vzdy hladal cesticky ako sa vyhnut zodpovednosti. Bol prefikany, ale zodpovedny v tom, co ho zaujimalo. Jednou z tych veci boli cisla a uctovnictvo. Vito bol utlej postavy, casto sa mu stavalo ze ho v skole prezyvali a tiez slovne napadali. Bratia Lucchese sa tak nadmeriu doplnali. Kazdy mal sice svoje zaujmy a okruh priatelov, ako dvojka vsak vzdy drzali spolu tak, ako ich to naucila ich matka Lina.
Ked mal Jan-Luca 16, don si ho pozval ku sebe domov. Vito mu pozical najlepsi oblek, aky mal, dal mu zopar dobrych rad a odviezol ho do donovej novej vily. Jan-Luca potom dostal moznost pracovat ako instalater v donovej vile v juznom Bronxe. Don vedel, ze moze vyuzit jeho silu a tiez jeho zasadovost v jeho sluzbach, zastrel to vsak touto ponukou na pracu. Vito bol ten clovek, ktory mu odporucil Jan-Lucu, lebo vedel, co sa v nom skryva, aj ked vela ludi si o nom myslelo, ze je iba velky a hlupy. Jeho stryko vsak presne vedel, ze praca u dona je to, co bude jeho starsieho synovca bavit ovela viac ako pomoc jeho matke v pracovni. Jan-Luca spociatku nechapal, preco chce don instalatera do uplne novej vily. Ved tam nebolo co opravovat! Ale ucel jeho prace bol celkom iny.
POKRACOVANIE NABUDUCE...
09.01.2010EQ
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
kissmeplease
9. 1.januára 2010 19:02
len som zvedavá, ako to bude ďalej písané a o čom to vlastne bude, keďže tu to nebolo ani len naznačené (čo je fajn ) len dúfam, že to nebude len o faktoch ale bude to príbeh
2
no aj ja sa pripíjam dúfam že to bude príbeh
a inak malá rada, oveľa lepšie by sa to čítalo s interpunkciou
a inak malá rada, oveľa lepšie by sa to čítalo s interpunkciou
4
a ozaj..som chcela napísať, fakt škoda, že nepíšeš s interpunkciou. napr tu by to vyznelo lepšie
tito lito vito
tito lito vito
5
Celkom ma to zaujalo.......som zvedavá ako to pojmeš ďalej....
7
Aaah, predstavujem si, ze som Lina. Vzdy som tuzila po sicilcanovi.
Napíš svoj komentár