Pekáreň :)

V utorok som išla okolo pekárne. Z mojich myšlienok ma vytrhla vôňa, ktorá mi udrela do nosa. Aj som spomalila v chôdzi aby som si ju lepšie vychutnala. Keby sa dalo aj sa do nej zahryznem.

Mala som pocit, že som sa na chvíľu znova ocitla v detských časoch, keď som ešte chodila na 1. stupeň základnej školy. Tak 2-3 krát do týždňa vždy po škole sme s mamkou chodili do malej pekárničky na sídlisku kúpiť pečivo domov a na druhý deň do školy.

V tej pekárni bolo všetko. Čerstvé pečivo, sladkosti, koláčiky, chlebíky, rohlíky. No proste všetko. Aj tá vôňa. Len som vošla dnu a tá vôňa sa šírila po celej predajni. Bola všade. Hneď pri dverách boli 3 malé schodíky. Rozutekala som sa ku pultom a s nosom pritlačeným na skle som s vyberala pečivo. Samozrejme, že tam nemohla chýbať čokoláda alebo džem. Alebo hocičo, čo bolo sladké.

Pamätám si na jedno pečivo. Myslím, že sa volalo Katkin jazyk. Malo taký obdlžníkový tvar a do polovice bolo zaliaté čokoládou a druhá polovica bola posypaná cukrom. Toho pečiva som sa nevedela dojesť. Skoro stále som ho mala v škole na desiatu. A vždy mi mamka k tomu dala džúsik alebo čajík. Aj keksík. Aj jogurt.

Tú pekáreň neskôr zrušili. Zrušili moje pečivo, moju vôňu a najsladšie miesto, kam som rada chodila.

Áno, ja viem, že tú vôňu cítiť v každej pekárni, ale táto pekáreň bola niečím výnimočná. Bola taká detská, taká...voňavá a spomienková.

Raz si to tam kúpim a znova tam otvorím pekáreň s čerstvým pečivom a aj Katkin jazyk tam budem piecť. A znova tam bude tá vôňa. Tá moja sladká detská vôňa.

 Vyznanie

2 0 0 0 1

Komentuj

3 komenty k blogu