Za mňa:
1. V noci a často aj cez deň keď som doma sama, nosím štuple do uší. Cítim vtedy pokoj a som tak príjemne izolovaná od sveta.
2. Keď som v spoločnosti, občas zvyknem ísť na toaletu len preto, lebo mám potrebu byť chvíľku v tichu len sama so sebou.
3. Takmer na všetko sladké (koláče, kaše, jogurt, zákusky, ...) si vždy vysypem kopu kakaa. Viem v pohode zjesť celý balíček kakaa za 3 dni.
4. "Naťahujem" si občas očné svaly tak, že sa pozriem akoby úplne dohora.
@mytickaentita@2 To som robila tiež počas covidu, na vlhčenú utierku som kvapla ATB gél a pretrela. A celkovo dzinfekcny gél nosím vždy pri sebe (už aj veľmi dávno pred covidom) a keď napr. si idem dať nieco drobné na jedenie alebo vyjdem z lekárne a pod., tak si ho aplikujem. V práci vždy už vedia, že keď mi trebárs ponúknu bonbón, musím si dať najskôr gél a minútu počkať kým zaucinkuje
Ja mám ešte takú vec, že sa maximálne snažím vyhýbať chorým ľuďom, a to aj keď mi niekto povie, že je len prechladnutý (u mňa aj prechladnutie ma nepríjemný priebeh, mám teplotu, je mi dosť zle a tak). Keď vonku niekto trebárs kychne, tak zadrzim dych a vzdialim sa. Rovnako sa vždy vyhnem ľuďom, ktorí kašľu, smrkaju a pod.
Nie je to uplne zvyk v takom pravom zmysle slova, ale tesne tesne nez zaspim si vzdy tak 3-5x kychnem. Vzdy Ak mi to vie niekto biologicky vysvetlit, budem rada. S miestnostou to nie je spojene, deje sa mi to aj inde ako doma.
Joj tých je, to s niektorými ani nie som otvorený zdôveriť sa ani najlepšiemu kamarátovi a ani frajerke. Ja mám svoje zvyklosti, ktoré asi iný nepochopí prečo to robím.
Chodím na jedno také divné internetové fórum pre mladých, kde polovica ludí má už vlastné deti a druhá polovica ešte ani nevyšla z deckej izby a trpí predčasnou ejakuláciou a pokročilou plešatosťou. Zvyšok sú psychiatrický pacienti a invalidný dôchodcovia.
@retromaniak@6 Ale no, veď sa tu s nami podel aspoň o niektoré, som zvedavá. Píšeš že "s niektorými", tak tie zvyšné by si mohol prezradiť Vidíš, že aj ja som sa podelila
Asi by som sa nedopísala, mám tých zvykov až až ale zopár ich skúsim napísať.
Jeden z takých celoživotných je ten, ze vzdy pozeram do schránky. Pre upresnenie - vzdy ked idem okolo nej. Ked idem von 20x, pozriem sa 20x, aj v noco alebo skoro rano, aj ked idem vecer do obchodu, tak ju pozriem cestou tam aj naspat. Svojho casu to bolo take vazne, ze ked som ju zabudla pozriet a nahodou som sla rano ze do skoly alebo tak a cestou som si spomenula, bola som schopná sa vratit celu cestu naspat, inak bolo nemožné sa uvoľniť
Ďalší zvyk ktorý praktizujem dlhé roky je ze neustále “počítam”. Prakticky nonstop, nie je to niečo čo viem úplne ovládať alebo že stopnúť šoférujem, kráčam, veziem sa - vždy počítam písmená v nápisoch, na billboardoch, informačných tabuliach, značkách. Musi vyjst párne číslo (ale interpunkcia sa musi pocitat taktiez)! - to znamená že napríklad v slove “BRATISLAVA” je to = B - R - A - T - (ť) - I - (bodka na I) - S - L - A - V - A. Keďže to vyslo, tak sa citim super a mozem pocitat v klude, kusok si aj oddychnut. Ked to vyjde v neparnom, musim najst ine slova, vety a musi to jednoducho skoncit párnym číslom, inak si nemozem oddychnut
Lúčim sa s vecami, ktoré vyhadzujem. Ale nie úplne s každou šupkou, alebo s vlasom, ktorý hádžem do koša. Je to trochu zložité. Ale napríklad vždy “pohladím” nejaký obal, ktorý zahadzujem, prípadne mu dám malú pusinku, aby to ďalej zvládol na svojej ďalšej ceste. Deprimuje ma predstava, že je to vysypané na nejakom smetisku roky bez pohnutia, bez citu. + najradšej vyhadzujem veci doma. Je to pre mňa konfortnejšie a väčšinou si aj smeti z niečoho čo odbalím/zjem/atd dávam do tašky a vyhadzujem ich doma. Čo sa týka jedla, tak to napríklad má inú postupnosť vyhadzovania. V 80% pripadoch ho nehádžem do koša keď sa pokazí (iba ak som ho kupovala ja). Ak je to jedlo, ktoré som navarila, nie iba kúpila, v tom prípade musí ísť do záchoda a musím ho spláchnuť (predtým samozrejme rozdrviť aby to šlo ). Aj jedlo, ktore mi zabalí rodina a nahodou ho nestihnem zjest. Bud ide potom do záchoda, kde ma sancu sa čiastočne rozložiť vo vode a nebude ležať na smetisku, alebo v extrémnych pripadoch napriklad staršie koláče drzim v mraznicke dovtedy, kym necestujem do mojho rodného mesta. Vtedy ich vezmem a dokazem to vyhodit az v mojom rodnom meste, cize cestujú s nami. Neviem to vyhodit v Bratislave, fyzicky nemožné pre mna
Mám tých zvykov veľa. Toto sú také 3 v rýchlosti, ak budem mať čas, možno ešte niečo dopíšem
@domek@14 Vau, to je strašne zaujímavé! Ďakujem, že si sa s nami podelila. Veľmi prosím, ak ti vyjde čas, napíš ešte niečo Ďakujeem
Ja mám inak tiež jeden takýto OCD zvyk a vďaka tebe som si naň teraz spomenula.
Keď som písala bakalárku a text musel byť zarovnaný na oboch okrajoch, tak som ju CELÚ písala tak, že medzi slovami nesmeli byť veľké medzery. Takže každú jednu vetu som bola schopná prepísať mnoho krát, len aby sa mi to vizuálne (ale samozrejme aj štylisticky) páčilo A potom keď som písala trebars diplomovku, povedala som si, že to už takto rozhodne nepôjde. Preto som zarovnala text k okrajom až tesne pred vytlačenim a zakázala som si pozrieť sa na to skôr, než to vytlacim
A podobne to mám všade, kde je text zarovnaný k okrajom (moje web stránky, databazeknih.cz, keď píšem niečo vo worde a pod.). Všade to upravujem tak, aby boli medzi slovami rovnaké malé medzierky Proste to tak musí byť a nejde to inak
@retromaniak@15 No ale ved presne o to ide, aby to bolo nieco, co idealne nikto iny na svete tak nema. Ani by si neveril, kolko je ludi, ktori maju extremne divne az absurdne zvyky. Ved prave o to mi slo Nie o to, aby mi tu niekto napisal, ze kazde rano o 8 pije kavu...
@skvrnka@5 To je zaujimave Prvé mi napadlo, že ako sa pri zaspávaní menia procesy v tele, tak sa aj akoby môže uvoľniť sliznica a to ta nejak podráždi. Napríklad ako keď sa ľudia tesne pred úplným zaspanim šklbnú (akoby pocit pádu, strach zo smrti a tak).
@domek@14 ked sa ti nejaké jedlo 'pokazí' ( ..zvlst také vhodné pre hydinu, --- odkladaj, zbieraj, a vzdy ked pojdes nekam k Váhu, / Dunsju, miestnemu rybníku, jazierku, --- a 🦢 🦆 a 🕊️ cajky sa potesia,
( jo, a potkan tiez )
a tiez vsetky tie nutrie a bobri
ale tak skoda vyhadzovat cisto len do komunálneho, na skládku, / do spalovne..
( btw.a pecivo, vlastne vsetky pecivá, - ked uschnú, (a stvrdnú) ~~ sa moze z nich spravit zomliet 'mrva' ( ? , al.jako sa to volá ? )
Na nocnom stoliku musim mat vzdy vodu. Ked idem niekam mimo mojho bytu spat, tak vzdy so stuplami na usiach. Casto ma moje perzistentne PPP nastavenie v restike prinuti si dat uplne ine jedlo nez chcem, ale skratka musim.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
26 komentov
1. V noci a často aj cez deň keď som doma sama, nosím štuple do uší. Cítim vtedy pokoj a som tak príjemne izolovaná od sveta.
2. Keď som v spoločnosti, občas zvyknem ísť na toaletu len preto, lebo mám potrebu byť chvíľku v tichu len sama so sebou.
3. Takmer na všetko sladké (koláče, kaše, jogurt, zákusky, ...) si vždy vysypem kopu kakaa. Viem v pohode zjesť celý balíček kakaa za 3 dni.
4. "Naťahujem" si občas očné svaly tak, že sa pozriem akoby úplne dohora.
Keď mi ešte niečo napadne, tak doplním
Jeden z takých celoživotných je ten, ze vzdy pozeram do schránky. Pre upresnenie - vzdy ked idem okolo nej. Ked idem von 20x, pozriem sa 20x, aj v noco alebo skoro rano, aj ked idem vecer do obchodu, tak ju pozriem cestou tam aj naspat. Svojho casu to bolo take vazne, ze ked som ju zabudla pozriet a nahodou som sla rano ze do skoly alebo tak a cestou som si spomenula, bola som schopná sa vratit celu cestu naspat, inak bolo nemožné sa uvoľniť
Ďalší zvyk ktorý praktizujem dlhé roky je ze neustále “počítam”. Prakticky nonstop, nie je to niečo čo viem úplne ovládať alebo že stopnúť šoférujem, kráčam, veziem sa - vždy počítam písmená v nápisoch, na billboardoch, informačných tabuliach, značkách. Musi vyjst párne číslo (ale interpunkcia sa musi pocitat taktiez)! - to znamená že napríklad v slove “BRATISLAVA” je to = B - R - A - T - (ť) - I - (bodka na I) - S - L - A - V - A. Keďže to vyslo, tak sa citim super a mozem pocitat v klude, kusok si aj oddychnut. Ked to vyjde v neparnom, musim najst ine slova, vety a musi to jednoducho skoncit párnym číslom, inak si nemozem oddychnut
Lúčim sa s vecami, ktoré vyhadzujem. Ale nie úplne s každou šupkou, alebo s vlasom, ktorý hádžem do koša. Je to trochu zložité. Ale napríklad vždy “pohladím” nejaký obal, ktorý zahadzujem, prípadne mu dám malú pusinku, aby to ďalej zvládol na svojej ďalšej ceste. Deprimuje ma predstava, že je to vysypané na nejakom smetisku roky bez pohnutia, bez citu. + najradšej vyhadzujem veci doma. Je to pre mňa konfortnejšie a väčšinou si aj smeti z niečoho čo odbalím/zjem/atd dávam do tašky a vyhadzujem ich doma. Čo sa týka jedla, tak to napríklad má inú postupnosť vyhadzovania. V 80% pripadoch ho nehádžem do koša keď sa pokazí (iba ak som ho kupovala ja). Ak je to jedlo, ktoré som navarila, nie iba kúpila, v tom prípade musí ísť do záchoda a musím ho spláchnuť (predtým samozrejme rozdrviť aby to šlo ). Aj jedlo, ktore mi zabalí rodina a nahodou ho nestihnem zjest. Bud ide potom do záchoda, kde ma sancu sa čiastočne rozložiť vo vode a nebude ležať na smetisku, alebo v extrémnych pripadoch napriklad staršie koláče drzim v mraznicke dovtedy, kym necestujem do mojho rodného mesta. Vtedy ich vezmem a dokazem to vyhodit az v mojom rodnom meste, cize cestujú s nami. Neviem to vyhodit v Bratislave, fyzicky nemožné pre mna
Mám tých zvykov veľa. Toto sú také 3 v rýchlosti, ak budem mať čas, možno ešte niečo dopíšem
Ja mám inak tiež jeden takýto OCD zvyk a vďaka tebe som si naň teraz spomenula.
Keď som písala bakalárku a text musel byť zarovnaný na oboch okrajoch, tak som ju CELÚ písala tak, že medzi slovami nesmeli byť veľké medzery. Takže každú jednu vetu som bola schopná prepísať mnoho krát, len aby sa mi to vizuálne (ale samozrejme aj štylisticky) páčilo A potom keď som písala trebars diplomovku, povedala som si, že to už takto rozhodne nepôjde. Preto som zarovnala text k okrajom až tesne pred vytlačenim a zakázala som si pozrieť sa na to skôr, než to vytlacim
A podobne to mám všade, kde je text zarovnaný k okrajom (moje web stránky, databazeknih.cz, keď píšem niečo vo worde a pod.). Všade to upravujem tak, aby boli medzi slovami rovnaké malé medzierky Proste to tak musí byť a nejde to inak
( jo, a potkan tiez )
a tiez vsetky tie nutrie a bobri
ale tak skoda vyhadzovat cisto len do komunálneho, na skládku, / do spalovne..
( btw.a pecivo, vlastne vsetky pecivá, - ked uschnú, (a stvrdnú) ~~ sa moze z nich spravit zomliet 'mrva' ( ? , al.jako sa to volá ? )