Mal už z Vás niekto taký pocit že po výške mu nastalo nejaké hluché obdobie a nevedel ako ďalej? Kam a čo vlastne bude? Strach z budúcnosti a podobne? Je to podľa Vás len bežná reakcia absolventa? CHcem realne skusenosti a nie niekoho kto chce byt vtipny
u mna to bolo skor po strednej, ked ma nevzali hned na prvy krat na vysnivanu skolu... ale nemozem povedat, ze by to bol vyslovene strach z buducnosti, zatal som zuby, stravil rok ako ucitel, popri tom sa pripravoval znova na vysku, takze nebol cas na nejake hluche obdobie... a ked ma vzali na skolu, uz to potom slo ako po masle a uz pocas studia som vedel, ze po skole nebude problem
je to normalne ... alebo skôr by som povedal že je to bežné .. málo ktorý mladý človek je tak pevne odhodlaný povedzme od konca zakladnej, od začiatku strednej že presne vie čo bude robiť a kedy a všetko ma nalinkované .. a keď skonči vyšku iba nabehne rovno do práce .. ano počul som aj o takých, ale také tvory sú mi záhadou
@kofola2000 da sa to kludne aj bez protekcii, len musis na tom makat proste jeden chalan z nasej skoly este pocas skoly sa s tym pobil, zobral pozicku a urobil si kaviaren a su brutal uspesni, druhy celu strednu makal na stazach a brigadach a teraz hned po skole ma vlastne projekty, zucastnil sa v jednom startupe, a normalne pracuje hned po maturite. toto vobec ale nie je protekciami, hrozne ma vytaca tento pohlad na vec
sú také obdobia krízy, ktoré sú typické pre mnohých ľudí... zväčsa po strednej, výške, v 50. rokoch a pod. Sú prospešné lebo človeka posúvajú ďalej.
ja stále napr. neviem na akú vysokú ísť, pretože si neviem predstaviť povolanie ktoré by ma bavilo. Navyše ma teraz druhý rok nezobrali na výšku, takže som spanikáril ale už v tom vidím aj pozitíva.
Najhoršie som to mal po základke, čo vyvrcholilo v niekoľko ročne depresívne epizódy, dlhý čas to potom bolo tiež dosť mimo a teraz je to znova lepšie
Ja som nikdy poriadne nevedela čo chcem robiť a neviem to ani doteraz a to som už výšku skončila, dokonca som plánovala ísť tento rok na ďalšiu ale prišli mi do toho iné veci. Je to úplne normálne nevedieť to hneď po strednej, a také obdobie v živote ešte určite príde.
Je to uplne normalne. Horsie je ked sa z toho po case nedostanes Ako bolo napisane vyssie, pre absolventa je bohuzial normalne ze polroka-rok po vyske sa hlada este praca (zavisi od vysky kde si studoval + toho co vobec vies + aky si priebojny ).
@6 nemusí ísť iba o podnikanie, ja som plynule prešiel zo stáže (popri škole) na TPP (po skončení školy) a poznam viacero spolužiakov, ktorí to mali rovnaké a nie, nemali sme protekciu
Chodila som na VŠ čo ma nebavila ani milimeter, ledva som vychodila bc a proste som nemala chuť, resp nemam chuť pokračovať.
Tak som proste dumala silno že čo zo životom, akú prácu, kde. Otvorila som tú profesiu, že ma možno niečo inšpiruje a tam samé bludy. Snažila som sa tomu nechať troška voľnejší priebeh a nakoniec ma osvietilo.
Snaž sa to nehrotiť a uvidíš, každý nakoniec niekam zapadne
Mal a v podstate aj mám, nakoľko za rok, o takomto čase už budem mať vychodenú školu ...ja nejak plány kde pracovať ešte nemám, aj keď som nad nimi rozmýšľal.. ...s mojim odborom to na Slovensku nevyzerá až tak ružovo ako povedzme v Holandsku, ktoré patrí medzi mekku toho odvetvia ...uvidí sa čo a ako bude :S
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
17 komentov
@Melancholik nie je na tom nic zahadne ja som vedel od prvej triedy na ZŠ, čim chcem byt a isiel som za tym od zaciatku...
ja stále napr. neviem na akú vysokú ísť, pretože si neviem predstaviť povolanie ktoré by ma bavilo. Navyše ma teraz druhý rok nezobrali na výšku, takže som spanikáril ale už v tom vidím aj pozitíva.
Najhoršie som to mal po základke, čo vyvrcholilo v niekoľko ročne depresívne epizódy, dlhý čas to potom bolo tiež dosť mimo a teraz je to znova lepšie
Chodila som na VŠ čo ma nebavila ani milimeter, ledva som vychodila bc a proste som nemala chuť, resp nemam chuť pokračovať.
Tak som proste dumala silno že čo zo životom, akú prácu, kde. Otvorila som tú profesiu, že ma možno niečo inšpiruje a tam samé bludy. Snažila som sa tomu nechať troška voľnejší priebeh a nakoniec ma osvietilo.
Snaž sa to nehrotiť a uvidíš, každý nakoniec niekam zapadne
“Diplom ti prácu nezoženie”
a nenapomaha tomu fakt ze v okoli nemam ani jedineho cloveka co by ma nejak podporil v tom akou cestou som sa nakoniec vybrala