Blogy - 667. stránka
Keby vtedy nepršalo,,.
voľné pokračovanie blogu Čo všetko cítim v tejto chvíli :) Ležím tu... ja a ty. Šťastná z toho, že vonku padajú snehové vločky. Spomínam na dažďové kvapky a premýš Ďalej »
Nesúď
nepokojne ležala na posteli. snažila sa zaspať, ale márne. myšlienky jej v hlave lietali ako kŕdeľ vypustených hladných vtákov. potrebovala to. nedalo sa to ničím nahradiť. odkryla svoje nahé telo a začala si obliekať hrubú flanelovú košeľu. medzičasom rozmýšľala kde sú. kde ich naposledy ukryla. Ďalej »
Toto má byť zima?!
Pomaly začínam vykladať na stôl učebnice a so zlou predtuchou sa na ne dívam. Vianočné prázdniny sa nám končia. Ale nie je to predsa až také hrozné!, povedali by ste ti pominulé roky. Každý sa v zime dostatočne vybláznil. V snehuliach sme obehali vianočné trhy, cestou domov sme pozdravili snehuliako Ďalej »
Je to možné?, 6. 1. 2014 13:00 2
Toto sú prominenti?
Srdečne vás pozdravujem z príležitosti sviatku Zjavenia Pána, Traja Králi. Dnes by som sa povenoval jednej smutnej téme na vzťahy, ale nebudem konkrétny, skôr budem všeobecne hovoriť, aby som sa nikoho nedotkol. Akurát som sa dočítal, že istý človek bude bez partnerky stráviť najbližšie dni a podob Ďalej »
Začať deň je ťažké.
Steny sa otriasajú a celá Zem sa hýbe. Zvoní mi budík. Stískam deku ktorou som prikrytá. Ako pri TOM. Nechcem, nedokážem... vstať, predstierať, tváriť sa, že je všetko fajn. Vstávam a cestou do kúpelne na seba hádžem oblečenie. ... Ďalej »
Skutočný príbeh, 6. 1. 2014 09:55 4
Moj pracovny den
Moj den: Rano sa zobudim na to, ze je nieco urcite v neporiadku lebo nepocujem budik, vyskocim z postele, zistim, ze som zaspala, ani neviem ako a uz fajcim na zastavke cigaretu, vdaka ktorej som aspon trochu pripravena zacat zit. Pristavi autobus, ja nastupim, zatvorim na milisekundu oci,... Ďalej »
Pritiahni si svoje šťastie - časť 1.
Je to tu. Deň , ktorý zmení môj život od základov. So svojou rodinou sa konečne sťahujem do Ameriky za lepším životom. Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Ja budem bývať v L. A. ? Stále som si opakovala , keď som si balila posledné veci do kufra, popri tom nerózne pobehovala po izbe a... Ďalej »
Idea o hlasoch
Približne 50 rokov pred druhým letopočtom. Ako každý rok aj túto zimu bol každý Tokas, Akrimský orol, nútený prezimovať v ľuďmi vytvorených hniezdach. Hniezda boli vytesané do zvislej skalnej steny. Niekoľko ľudí, vrátane Waltisa a Ateora, mali za úlohu starať sa o orlov po celú zimu. Nosili im potr Ďalej »
Vymyslený príbeh, 6. 1. 2014 03:10 1
Duša s dušou
dlaň k dlani nad nami vzducholoď prianí líce o líce leješ mi víno vo vrecku nervózne počítaš mince - asi chceš s pravdou von oči a oči vravíš, buď moja navždy kým krútim sa na kolotoči - chcel si ma vziať medzi ľudí von ... Ďalej »
Toľko "lások" za život, ale ktorá stojí za to?
Často rozoberaná téma, viem.. Ale túto otázku som si položila už veľakrát a premýšľam nad tým, aký je život záhadný. Počas nášho života nám do cesty prinesie toľko ľudí. Náhoda? Osud?Podľa mňa náhody neexistujú a všetko v živote sa deje pre niečo a má svoj význam. Takisto aj každý jeden človek v na Ďalej »
Čaro umeleckých výstav
Akurát zazvonilo na hodinu. Čakali sme, kedy príde pani učiteľka výtvarnej výchovy do triedy. Bol tu hrozný hluk. Spolužiaci sa naháňali a popri tom hádzali po sebe kriedy. Nečakane sa otvorili dvere a v nich stála pani učiteľka. Všetci sme stíchli. Ale moment! Niečo mi tu na nej nesedí. Na sebe... Ďalej »
O vode
Prídem domov, tašku s kľúčami hodím na stolík zatiaľ čo sa vyzujem a bosá prekráčam do kuchyne. Dám si urobiť kávu a spolu s najlepšou na svete šťavou z odšťaveného ovocia, najradšej pomaranč, jablko, mrkva, melón, citrón, si prinesiem plné hrnčeky k sebe do kresla na balkóne. Moje kreslo. Kráľovské Ďalej »
Nechcem knihu, stačí obal
*Nesúď knihu podľa obalu"... Koľko naivity v jednej vete. Alebo túto vetu vymyslel niekto múdri práve preto, aby upozornil na tú strašnú povrchnosť, všade prítomnú, nejakým pekným slovným spojením? Človek, ktorý túto vetu požije, ju môže povedať ako upozornenie - skôr, ako sa "súdi". Alebo ju povie Ďalej »
Epilóg
Je chladná a upršaná noc. Kráča tichým mestom, v ktorom strávil sedem rokov svojho smutného života. Keď prechádza cez most, pozrie sa dole a vidí rieku, o ktorej sa hovorí, že ak sa do nej na dlhý čas zapozeráte, možete vidieť duše samovrahov, ktorí v nej našli pokoj. Začína tomu veriť.... Ďalej »
Generácia Nula
Nič netrvá večne - všetko nakoniec raz skončí. Nakoniec ostaneme sami, v kúpelni pred zrkadlom, sedemdesiatroční vyziabnutí ľudia, ktorí so žiletkou v ruke premýšľajú nad tým, či to všetko to trápenie na tomto svete stálo vôbec zato. Stojíme tam, pozeráme sa na svoje vrásky, na slzy tečúce z našich Ďalej »
