Keď sa Nemci rozhodli zaútočiť na Stalingrad, ešte nevedeli co ich čaká. Keď sa 250 000 vojakov dostalo do centra, Rusi ich odtrhli od zvyšku armády, ktorý zahnaly. Chceli ich nechať vyhladovat. Nemci a chceli vyslobodiť ale Rusov bolo moc veľa. Práve v tejto chvíli si vojaci uvedomili realitu. Kde sú. Co sa deje. A hlavne..... teraz ide o ich životy. Dúfali ze armáda B skupiny ich čoskoro oslobodi. Ale nestalo sa tak. Hodiny plynuli. Z týchto hodín sa nakoniec stali dni, týždne, mesiace. Zásobovanie bolo obmedzené, bolo možné len leteckou dopravou, ktorú Rusi väčšinou zostrelili.
Zima silnela. Teploty boli hlboko pod.nulou.
Jednému obyčajnému vojakovi konečne došlo, ze ma rukavice tak premocene, ze je čas ich odložiť. Konceky prstov mal úplne premrznute. Chcel sa postaviť, aby ich odložil, ale topánky boli primrznute k zamrznutej hline.
Prišiel druhý vojak s dopisom od Hitlera, ze môžu zjesť železnú rezervu. Všetci sa rozosmiali.
Železná rezerva bola pomerne veľká zásoba jedla, iba pre kritické situácie. No ona bola uz dávno zjedena.
Prišiel štedrý deň. Uz tam boli len zbytky z pôvodnej armády. Aj v tento deň ráno bola polovica vojakov tak vyslabnuta, ze nevstali a pomreli.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zajkousko  6. 1. 2014 23:34
tragédia z ktorej si ľudstvo dodnes nezobralo ponaučenie...
Napíš svoj komentár