Tehdy z kraje září...





Záblesk búrky zmáčajúc lupene kvetov, krčiac sa, skrývajúc, pred chladným svetom. Samotný, výnimočný, sťa jeden zo sta, v objatí láska ho len prach veľkomesta. Je jeho zátiším, prízemnou tôňou, nieto však miesta, čo by dalo mu domov.


Neľútostná sila kvapiek trhá hodváb okvetia, padá dole hlávka, pomaly, v pokore a zmierená, že v náručí prachu svoj údel dokoná, 

 keď tu...

symfòniu dažďa pretne teplo ľudskej ruky, dotyk, je záchranou zo smrti v zabudnutí. Na ceste, kde začiatok stretol sa s koncom, uvidiac kvet človek, čo díval sa srdcom.
















Zdieľaj článok na facebooku
5 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Illbill

    24 ročné dievča

    Dlho som nečítala niečo tak pekné. Máš talent :smile: