Ahoj B., dávno som tu nebola a, podľa názvov fór, diskusií a veľkej časti článkov, ani neviem, či to má ešte cenu. 

Ale za posledné roky sa toho zmenilo že až.

Pred dvomi rokmi som bývala v superskom byte na Vranovskej so strašne úžasnou spolubydlou a hrozne zlým a otravným králikom. Potom som si stiahla Tinder a bola prekvapená, koľko celkom ok a rozumne zmýšľajúcich ľudí tam je. Hneď na druhý deň som šla na randíčko, z ktorého sa nevyvinul síce žiadny romantický vzťah (našťastie), ale momentálne je chalan môj nový spolubydlo v žabinách a kamoš. 

Stála som prvýkrát na bežkách v ten rok, prežila veľa smútku z úmrtia v rodine, testovala tie krabičáky, ako som písala v poslednom blogu (v prípade poptávky pošlem excel so serióznou tabuľkou!), tiež som mala z toho kvalitné kocoviny. S kamošom H. sme si odstopovali veľa ciest do a z Prahy, Jihlavy, dostavili sme sa do Jeseníkov a prešli ich, asi tri hodiny stopovali v Karlovej studánke do Brna a zo zúfalstva sme nechávali tabuľky s odkazom na predných sklách áut. Prešla som s kamoškou Luckou Šumavu, s partiou Rychlebky. Zo Šumavy som rovno utekala na vlak do Prahy a na putovanie s koníkmi, kde som spala na najviac cool mieste, a to v tankodróme Milovice pod krídlom lietadla. Týždeň na to som bola na skok v Malej Fatre a zbierala bedle. Koncom roka som zháňala prácu v odbore a obopisovala firmy so životopismi. A na konci októbra ma čakalo moje prvé jihlavské MFDF! Potom v Brne nasnežilo a my sme sa s H. vymkli v byte a noc strávili v spacákoch v sklepe, spiaci na polystyréne a sledujúc Ano, šéfe! No a potom už v decembri, okrem frustrácie zo zháňania práce, som šla na Vianky domov a Silvester strávila pri ohnišťátku na Kremešníku. 




Rok 2022 začal horami. Krkonoše a bežky - bežky sú ešte stále pre mňa trošku španielska dedina z Krkonoš som sa do Brna vrátila s otravou z nakladaného hermelínu. Vo februári som už nastúpila konečne do práce ako inžiniersky geológ. Prvykrát som bola v teréne s vrtákmi, spracovávala zakázky, komunikovala s projektantami a pod. Veľa som varila, absolvovala koncerty na pomoc Ukrajine, začala som s dumpster divingom! Zas stopovala do Prahy, kde som prvýkrát šla do Žižkovšišky na jam. Kamoši prišli na chatu do Malej Fatry a všetko, čo sme robili, bolo žranie korbáčikov a pivíčko. Hľadali sme kešky v Brne, jazdila na starom fáve a ochutnala zelené pivo. Veľa času som vtedy strávila na Stránskej skale. Doma som zas absolvovala kopu rodinných osláv. V máji som bola na úžasnej chate na Lipinách a na koncerte Hrací skříně. Veeeľa som nosila sukne. No a začiatkom leta kúpila merino triko, sandále, kraťasy, pretože sa chystalo niečo veľké - putovanie do Albánska! STOPOM! V Albánsku trek Peaks of the Balkans a naspäť do Brnka stopom. Vznikol z toho zošit zapráskaný zážitkami a neskutočnými a intenzívnymi emóciami. Nechýbalo typické stratenie sa, mierny strach v neajkých stopoch, spanie pod širákom a rakija. No a naspäť v Brne zas nejaké koncerty, stráženie psov, prácička. V auguste prechod Nízkych Tatier (typicky už odstopované do Telgártu z Brna a naspäť tiež). V Jihlave brutálny koncert Pasti, oslava narodenín, začala som počúvať BTS a užívala koniec leta. Absolvovala som dve svadby, beach volejbaly, stretká, návštevy sekáčov a tenisový turnaj s kamošmi. Zas zima, Vianky a Silvester s kamošmi v Krkonošiach (odkiaľ som sa vrátila s chorobou, Krko mi proste nie sú súdené). 

Na konci roka som podala výpoveď a za dva týždne nastupujem do novej práce. Život je niekedy stále kurva ťažký, ale Bohu vďaka, že stále intenzívny, dynamický a hlavne plný superských ľudí. 

Dík B. za priestor na vypľutie dvoch rokov v skratke. 

Pac a pusu

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár