UPOZORNENIE: Tento profil môže obsahovať stopy po orieškoch!

Ospravedlňujem sa za nepravideľné odpisovanie na TS-ky...


.
Krásny zenový príbeh
Jeden mnich, který právě přišel do klášera, se zeptal mistra Suan-ša Š´-peje, jak najde počátek cesty k osvícení.
„Slyšel jsi cestou sem šumňení Juanova potoka?“ zeptal se mistr.
„Ano, potok jsem slyšel,“ odpovědel mnich
„Nuže, to by pro tebe mohl být začátek,“ mínil mistr.

Mám na srdci jednu mimoriadne dôležitú otázku
Zožrala ovečka ružu?

Charles Baudelaire - Mrcina
Rozpamätajme sa, čo videli sme, milá
v to sladké ráno leta raz:
Mrcina príšerná v zákrute cesty hnila
na márach štrku mraziac nás.

A slnce pražilo do tejto prašiviny,
sťa rozpad zrýchliť chcelo by
a vrátiť prírode pôvodné prvky hliny
z demontovanej podoby.

A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.
Batalióny čiernych lárv
dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka
z útroby, ktorou hýbal zmar.

To všetko klesalo a stúpalo jak vlna,
šumelo ľahko výsmech tmám,
akoby mrcina, tajomným dychom plná,
znásobovala život sám.

Ach, takou budete i vy raz celkom iste
jak puchu plná mrcina,
hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,
anjel môj, moja jediná.

Kráľovná krásoty, budete takou i vy,
úniku z tejto hrôzy niet,
keď pod rov zídete, čo slizké kvety živí,
v zmäť starých kostí plesnivieť.

No predsa, ľúbezná, červači recte dolu,
keď zbozkáva vás do kostí,
že vylúpol som tvar, podstatu, pravdu holú
z rozpadu svojich ľúbostí.