Poviem ti jedno. Pamätaj. Táto diskusia ad 1 nikam nevedie. Mám pocit, že diskutuješ viacmenej so sebou samým. Vieš kde je problém? Problém je, že nie si z nejakého dôvodu uspokojený, a nemáš životný princíp cieľu, na ktorom by si mohol stavať svoj zmysel existencie. Poviem ti jedno.
Ja som kresťan katolík, nehanbím sa za to. A ako kresťan katolík mám právo povedať, v čom môže byť chyba a v čom nie, v čom sa môžeme mýliť, a kde sa nemôžeš mýliť. A druhá vec. plné uspokojenie ako také je pojem, ktorý sa nedá dosiahnuť. Ak ty veríš o reinkarnácii, presviedčať ťa o opaku nebudem.
Problém mnohých aj kresťanov, a to chcem podotknúť je ten, že mnohí nie sú spokojní so sebou samým, a hľadajú problém tam, kde problém neexistuje.
Lebo stále na niečo čakáš. Čakáš kedy schudneš, kedy príde výplata, čakáš na víkend, čakáš na piatok večer, čakáš na odmenu. Proste stále len nejaké kladné, pozitívne veci, ale problém je, že nečakáš aj negatívne, s ktorými by sme sa mohli akosi popasovať. A práve toto mi chce povedať kresťanstvo, že ako hovorí jedna pieseň... Viem, cesta do neba, trň a kameň, predsa po nej kráčať neprestanem. A keď kde tu klesnem, i vtedy vzdychať chcem, len k tebe Bože moj, len k tebe Blíž. ďalej.
Problém akýchsi osvietených panteistov, ateistov, a neviem ešte akých foriem mimo kresťanstva, aj tu na blogoch tkvie práveže v tom, že mnohí sa nedokážu realizovať v tom, v čom sa nachádzajú.
Nechcem hovoriť o akejsi existencionálnej frustrácii, o ktorej som písal v mnohých zo série mnohých článkov, ale ono to naozaj tak funguje, či sa to niekomu páči alebo nie. Ak berieš kresťanskú filozofiu ako zaplnenie prázdna, ktorú niekto cíti, alebo nenaplnenosť niečoho, a utiekaš sa do nejakej formy žitia života, kde cítiš, že je to ono, nastáva otázka, či niečo chceš plnohodnotne prežiť zo svojho egoistického pohľadu, len ty, alebo chceš v niečom tvoriť spoločenstvo.
Mňa napríklad nezaujíma ako vznikol vesmír, a podobné kraviny, pretože pre mńa sú to kraviny, a poviem ti prečo. Pokiaľ niekto hovorí, že biblické príbehy sú rozprávky, ale verí v evolúciu, je na tom podobne, a niet rozdielu, pretože ako som písal, stvorenie sveta nemá svedka. Ak je niekto príliš upätý na vysvetľovanie si mnohých udalostí napríklad použitím poznatkov východnej (pre mňa vonkoncom neprijateľnej formy a podoby) ako ja osobne s tým problém nemám, vypočujem ,ale sa nestotožňujem. Pokiaľ niektoré kresťanské tematiky budú pre niekoho viacmenej ako rozprávky, o to viac môžeme považovať iné filozofie, iné filozofické smery v podobnom duchu, ktoré sa zaoberajú touto tematikou. Poviem ti na čo som prišiel ja.
Prišiel som na to, že darmo sa tu budeme hádať, či si kresťan, či pohan(každý kto vyznáva iné než kresťanské náboženstvo v jej najrozličnejších podobách je pohan), aj tak sa dozvieš raz pravdu práve vtedy, kedy opustíš tento svet, a ako spomínam, vtedy spoznáš pravdu o sebe, a o tom všetkom.
Logicky mi z toho vyplýva, že toto všetko v čom žijeme je viera. Nemám pravdu? skús o tejto vete, ktorú som teraz napísal trochu sa zamyslieť, porozmýšľať.
Viera v niečo, čo veríš, ale nemôžeš rozumom obsiahnuť. Áno, pokiaľ človek v niečo len verí, ale stále nemá presvečivé dôkazy, človeka to nenapĺňa, a hľadá iné spôsoby. Ale to konečné predsa len príde, a znázornený príklad poslúži cintorín, kde sa všetko končí. Pre niekoho je to koniec, pre niekoho je to akési čakanie na vzkriesenie z mŕtvych, ktoré má nastať pri naplnení času, presne ako mi to hovorí napríklad nicejsko carrihradské vyznanie viery.
Naozaj iná forma večnosti neexistuje? Niekto hovorí, že kresťanstvo je umelo vytvorené zo strachu pred smrťou, aby si človek niečo ospravedlňoval, a aby hľadal neustále zmysel života.
Záverom ti poviem ešte niečo. Opak je práveže pravdou. Kresťanstvo ťa pozýva do najužšieho spoločenstva do života, ktorého zmysel ako všetko nevyriešené, nedoriešené (otázky) spoznáme až na prahu večnosti, teda aspoň dúfame. Je zaujímavé že väčšina sa pasuje do roly, kedy poznáme odpovede na všetky otázky o vede, technike, ale niekedy nevieme a nedokážeme zodpovedať na tie najjednoduchšie, kedy nemáš zmýšľať rozumom, ale srdcom. Počuješ dobre. Srdcom. A toto chýba mnohým. Mnohým ,ktorý nezmýšľajú srdcom, ale len rozumom, ktorý zväčša nás celkom ľahko môže oklamať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár