Je dosť ťažko predpovedať, čo sa stane v krátkodobej budúcnosti. Určite, mnohé napríklad poisťovne a kadejaké finančné inštitúcie, vám celkom isto veľmi radi ponúkajú všakovaké scenáre, aby nás mohli nalákať kúpiť si ten finančný produkt, ktorý majú vo svojej ponuke, a samozrejme z dlhodobého alebo krátkodobého časového horizontu s akousi analýzou a orientáciou v smere na finančno ekonomický trh, a jeho potreby prispôsobovať. Nie je to nič zlé, je to ináč celkom dobrý biznis, v ktorom som určitú dobu pracoval, a do toho času to bola azda najlepšia práca, ktorú som kedy konal. Bolo to pred siedmymi rokmi, a bol som veľmi rád, že do takejto formy biznisu, ktorá mi poskytla ucelenejší pohľad na ekonomické riadenie a zisk, ktorá je potrebná samozrejme pri budovaní akejkoľvek firmy. Človek sa logicky chce dobre uživiť, a snaží da preto celkom prirodzene vytvárať jednak medziľudské vzťahy a teda dobrú pracovnú atmosféru, aby celkovo prispel k aj budovaniu svojho imidžu v danej práci. Nehovorím teda po mojich osobných skúsenostiach, že je to nejaké špecifické, bez ktorého sa kategoricky nedá vyhnúť, teda že je to nevyhnutné, nevyhnutnosť.
To isto nie, ale čo je viac menej isté, je to, že zanedbanie práve spomenutých elementov, nevenovanie im pozornosti sa celkom isto nevypláca, a v tvrdom biznise, ktorom by som nikdy nechcel pôsobiť, pretože aj keď som to robil, cítim, že na to jednoducho nemám, to si priznám na sebe.
Ako som teda spomenul, je veľa ľudí, ktorí sa snažia postupom času kdesi začleniť, do nejakej azda dôležitej pre neho pracovnej, súkromnej sféry, ale dajako sa mu to nedarí. To je typ človeka, ktorému je jedno, ako sa cíti, aspoň spočiatku, ale pre neho hlavné a podstatné je, že kdesi predsa len patrí, a našiel akokeby oporný bod v živote, bez ohľadu napríklad na fakt, že bude v danej spoločnosti ako sa hovorí, ťahať druhé husle,a nikdy nebude sa pýtať nikto ako prvého na jeho názor, nie to ešte pôsobiť činne v akomsi rozhodovacom procese.
Nevie proste ako má na to ísť. Je dosť možné, že vplyvom akejsi pomoci, alebo náhody vie robiť nejaké obchody, kde sa možno len zaúča, ale proste cíti, že nemá na to osobnostné, a ani iné pracovné predpoklady, proste že to nie je pre neho.
Azda je to pre pocit, že chcem niekde patriť a sa začleniť, ale hocičo nechcem, a to z toho dôvodu, že si vieme vybrať a aj si vyberáme. Nastanú dve situácie, buď teda máme dobrý vkus, a vieme presne čo chceme od začiatku, alebo hoci aj vieme čo chceme, ale predsa radi s niečím akokeby začneme experimentovať a sa zahrávať, a azda sa nám to nemusí vyplatiť, pokiaľ sa nesnažíme dodržiavať akési naše predpisy a uznávané pravidlá, a držať sa svojich hodnôt.
Mohli by sme povedať, niekedy osud nás zaveje do oblasti, o ktorých sme to nikdy netušili, a pracujeme tam, kde by sme to nikdy si neboli mysleli, a tak je a bolo tomu aj v mojom prípade. Lenže život násmučí jednej veľmi dôležitej zásade, ktorú som si uvedomil, napríklad keď istého času som si hľadal zameestnanie, a je to pre mňa veľmi dôležitý poznatok, z ktorého čerpám, a ktorý mi dal najmä v mojej aktuálnej práci veľa, prijal som z toho obohacujúcu skúsenosť.
Človek má predovšetkým ostať tým, kým alebo čím je, a nevyvyšovať sa. A tomuto človek veľmi ľahko podľahne. Napríklad pri nejakom osobnom pracovnom pohovore, alebo prijímacích skúškach rozličného druhu kdesi na vysokú školu, alebo na nejakých talentových skúškach a podobne platí všeobecne jedna zásada, ktorej sa snažim v každom okamihu dodržiavať.
Ak sa ma budú na niečo pýtať, odpoviem, budem sa snažiť rozprávať len toľko, koľko mám mojich vedomostí, aj keď sčasti to má prirodzene, svoje obmedzenia, ale proste poviem čestne len to, čo viem a nebudem prikrášľovať. Pretože postupom času, som si vedomý, že všetko, čo by som tam pri pohovoroch zatajil, aj tak by vyšlo na povrch, keďže v tom procese to predsa len plní v akomsi smere rozhodovaciu funkciu, ktorú teda netreba podceniť, a na ktoré treba vopred myslieť, aby sme sa vyhli akejkoľvek komplikácii hneď na začiatku.
Čo teda aspoň v krátkosti spomeniem ešte na záver tohoto blogu. Je mi celkom jasné, že po masle nejde nič, a máločo nám vyjde podľa naších akýchsi dokonalých, alebo dokonalejších predstáv, ale som pevne presvedčený, že osobne by sme sa mali čo najviac snažiť, pretože takto si budujeme dobrý imidž a to, že to hovorí celkovo to všetko o našom charaktere, o našich predstavách, a zmysle nášho konania, o spôsobe vykonávania si plneniu našich povinností, ktoré celkom bezpochyby nie su nepovšimnuté, aj keď v danú chvíľu si azda omylne myslíme pravý opak, ako sa to pravda, neraz môže stať. Približne toľkoto som chcel napísať v tomto dnešnom článku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár