Dnes je tradične náročný deň, možno poobede, ak mi snáď trochu čo i len časovo vydá, by som sa chcel ísť trochu prejsť. Ešte neviem celkom presne, ale cítim, že si už potrebujem oddýchnuť v plnej miere, hádam tomu tak by malo byť cez víkend. Ako sa poznám, rád by som zašiel do prírody, poprípade na nejakú intelektuálnu debatu,ako tomu bolo napríklad minulú sobotu, kde som sa zase dozvedel niečo dobré a cenné, v čom mi dodalo nový ucelenejší komplexný pohľad, pretože človek potrebuje počuť aj iný názor, dôležitý aj pre jeho osobnú formáciu, a jednak z toho plynie aj pre mňa akási prirodzená túžba po vytvorení spoločenstva, ktorá hádam viacerým z nás nie je cudzia, a je veľmi žiadúca jednak a potrebná. Dnes v tomto článku by som sa chcel vyjadriť, nedá mi totiž nereagovať na jeden článok, po prečítaní ktorého som mal určité osobné výhrady, ale samozrejme nechcem týmto akosi vstupovať do myšlienok, a nejak si to po svojom ovplyvňovať, ale predovšetkým sa snažím byť v pisateľskej tvorbe objektívny. O čo teda ide sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcich týchto riadkoch. 

Dozvedel som sa teda, že dá sa zlomiť aj zlý osud. Pričom oceňujem napríklad to, že použil paralelne aj ako štruktúrny príklad pasáž z písma svätého zo starozákonných spisov. 

V živote sa stáva, že človek napríklad keď niečo robí, napríklad uvediem v bežnej práci, tak sa nám proste nevyhýba robenie chýb. Raz darmo. Kto normálne pracuje, kto čosi robí, celkom isto mi dáte za pravdu, že človek má právo sa aj v niečom pomýliť. Nie je na tom nič zlé. Dokonca príslovie mi pravdivo spomína, a prax teda to aj patrične dokazuje, že mýliť sa je ľudské. Hádam neexistuje človek, ktorý by sa aj v rutinných záležitostiach akosi nepomýlil, možno aj preto, lebo sa celkom isto v akomsi rozhodovacom procese možno celkom jednak spoliehal na seba, alebo sa v nejakej primeranej miere spoľahol na iného, možno aj na takého, na ktorého podľa jeho úsudku sa azda nedá celkom presne spoľahnúť, aj keď pravda nedá sa to takto komplexne zhrnúť a individuálne posúdiť. 

Určite tento svet je nastavený tak, aj z poznania viery je jasné, že, a to je možno akýsi paradox, že nič, alebo teda málokedy a máločo sa deje náhodou. Náhoda je určitý fenomén, kde nevieme presne a jasne určiť, čo sa stane napríklad v budúcnosti, tej kratšej obyčajne, a preto čosi predpokladáme. Ako štruktúrny príklad by som uviedol správy v televízii o počasí, kde prostredníctvom špeciálnych prístrojov, výskumov v meteorologických staniciach dokážu s pomerne veľkou presnosťou určiť predpoveď počasia napríklad na tri dni vopred. Je ale celkom jasné, aj keď pozeráme predpoveď počasia, že jasné a určité na sto percent, bez akejkoľvek formy omylu prípadného nie je zaručenie nič, a vieme, že daná predpoveď počasia predovšetkým slúži vyslovene len ako orientačný, aj keď dôležitý poznatok. Napríklad pre takých turistov, ktorí si naplánujú na určitý deň výlet do prírody, na turistiku. Pre nich to má veľmi podstatný význam, pretože od akejsi predpovede, čo i len približnej sa vedia riadiť na svojich potulkách v tom dni, kedy plánujú turistiku. 

V bežnom živote to však v súvislosti s osudom neexistuje, pretože to nedáva čo i len logický význam. Pretože ak je niečo vopred dané, aj z náboženského pohľadu, a niečo teda akosi neviem ovplyvniť, čo sa teoreticky prieči aj zdravemu rozumu a akejsi logike, práve viera mi hovorí, že zamto nemôžem niesť zodpovednosť, hoci by sme teoreticky cítili výčitky svedomia. Aby sme nezachádzalicdo extrémnych duchovných prirovnaní, na odľahčenie poviem, že keď človek idemdo prírody, má sa primerane obliecť a chrániť pred nepriaznivým počasím. Ak to ale aj nespraví, možno prechladne, ale to ešte neznamená, že spravil sebe úmyselne naoríklad škodu na svojom zdraví, alebo že podcenil predpoveď počasia.

Čo spomeniem na záver článku. Človek má konať tak, aby sme sa nezaoberali nejakým osudom, fatalizmom, alebo veriť nejakým predpovediam, alebo nedaj Bože veriť horoskopom, a teraz dať si to do nejakého súvisu, ktorým neverím absolútne, nakoľko moja viera mi káže sa tým v nijakom prípade nezaoberať. Toľkoto som chcel napísať.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár