Pridal som do jednej ankety, ktorá ma celkom zaujala celkom obsiahly komentár, ale povedal som si, že nakoľko je to dotyčného problém, ďalej sa nad tým nebudem zamýšľať, práve aj kôli férovosti. totiž jedná sa o to, že viacerí sa na niečo pozeráme jedine z nášho uhla pohľadu, a absentuje v niečom akási prirodzená konštruktívna kritika. V dnešnom článku sa teda pokúsim opísať, teda napísať odpoveď na pomerne zoširoka všeobecne danú tematiku, či nám na niečom záleží a podobne.

Ako teda spomínam, je to veľmi rozsiahla a nie konkrétne ucelená tematika. Neexistuje človek, ktorému na ničom a nikom nezáleží. Hoci je pravda, že história nám ukazuje prípady, z ktorých sa mám predovšetkým osobne poučiť, potom mi vykresľuje odstrašujúce prípady, v skratke zhrniem, ktoré mi slúžia ako dokonalý vzor taký, ktorý nie je hodný jednak nasledovania, a jednak to, ako som kedysi ukončil blog myšlienkou, že možno neviem celkom presne, čím, a kým asi chcem byť, ale viem presne kým a čím nechcem byť.

Áno, človek sa dosť ľahostajne stavia k situáciám, kedy by napríklad mohol aj účinne zasiahnuť, keď sa napríklad aj deje nejaká nespravodlivosť, ale navzdory všetkému v ňom všetko vyvoláva strach. Strach, že príde o svoju celkom dobrú pozíciu, ktorú si teoreticky musel vybudovať, a teda stálo ho to naozaj nemálo síl, energie, prostriedkov, obetoval pre to kopec voľného času. Možno v čase, kedy niekto trávil prázdniny, alebo dovolenku, nie každý samozrejme pri mori, alebo proste tam, kde mu je najlepšie, kde sa najlepšie cíti, pre každého to je určujúce jemu vlastné, on možno tvrdo makal. 

Tvrdo makal, pripravoval si predovšetkým také podmienky, aby raz dosiahol v sebe určitý stupeň pohody a harmónie, kedy iní budú veľmi pracovať, a on bude žať plody svojej práce, ktorú konal v skrytosti, potichu, možno tajne.

A práve preto, lebo mu na tom záležalo. A niekomu nezáleží na ničom. Niekto povie, že mu nezáleží na verejnej mienke, lebo od nej nie je závislý. Určite, aj mne je ukradnuté, aký má na mňa názor sused, čo som reálne zažil napríklad dnes, ale život ide ďalej. Nezaoberám sa tým, hoci v istom momente sa ma to dotklo, ale jedno viem. Nezostal som stáť mentálne na jednej úrovni, ale viem, že zas ma to kdesi posunulo v myslení vpred. Ale mojím vlastným spôsobom, a nie takým, ako by to chcel vnímať niekto, kto si to prispôsobuje podľa seba.

Už vieme, že kritika je dobrá vtedy, keď je konštruktívna, a vedie k náprave. Už na hodinách občianskej náuky je nám to jasné, ale uplatní sa to aj v praxi? 

Nie je to náhodou to, že človeku na niečom konkrétnom naozaj záleží, nie je mu to jedno, ale nikto mu neporadí, a každý odvráti od neho zrak, všetci ho opustia, keď ide naozaj do tuhého, a má preukázať činy miesto prázdnych rečí?

Mnohým záleží predovšetkým na vonkajšom profile. Sledujeme pravidelne sociálne siete, aj keď mňa osobne četovacie veľmi nebavia, skôr preferujem individuálne alebo spoločenské debaty, ktoré som navštevoval hojne, podobne to bolo aj na univerzite, kde som oceňoval to, že sa môžem naozaj od uznávaných inteligencii čomusi dobrému priučiť. A naozaj, aj čeprám veľa poznatkov, ktoré som sa naučil, a cielene ich využívam všetky tie skúsenosti v priebehu toho procesu, aj po ukončení procesu, a v bežnom živote, a snažím sa teda to opisovať do niektorých situácii spomenutých v niektorých článkoch, ktoré jednak píšem ako komentár na niečo, čo ma zaujalo, a to.

Je ťažko povedať, na čom človeku záleží, pretože všetko závisí od okolností. Nedá sa celkom konkretizovať, pretože každý z nás pokiaľ pracuje, pracuje v celkom odlišnej sfére. Niekto je ekonóm, niekto učiteľ, niekto ošetrovateľ, niekto je robotník, proste tie profesie sú sebe definujúcim prvkom veľmi odlišné, veľmi vzdialené a nesúvisia spolu. 

Záverom spomeniem ešte čosi. Čítal som raz jednu anekdotu, teraz ma to len napadlo, a napíšem o čo ide. Niekomu síce na niečom záleží, ale nechápe, že dotyčný na to stavaný nie je.

Ak by sme mali posudzovať napríklad rybu podľa toho, že nevie utekať ako zajac, naozaj by sme si mohli povedať, že ryba je v podstate neschopný tvor, pretože nevie základné životné pohyby, ktoré sú živočíchmi s končatinami sebe vlastné, určujúce a definujúce. Ale ryba nie je stavaná na to, aby chodila, pretože nemá na to končatiny, a jej úloha v ríši zvierat je preto celkom odlišná. Toľko môj pohľad.

 Blog
Komentuj
 fotka
patrixo  3. 7. 2019 17:39
nam nihilistom nezalezi
Napíš svoj komentár