Keďže mám ešte čas, rád by som teda ešte nadviazal k tomuto predchádzajúcemu článku, a ešte by som k nemu napísal niekoľko faktov.

Ako som teda napísal v komente, naznačím to opätovne znovu, tak napríklad, vieš ako spieva skupina kollárovci v piesni "nočný sen" v refréne.... citujem. "... veď tá láska taká býva, často v sebe bolesť skrýva. keby to tak nebolo, všetko by šlo ako po masle. nikdy nič nie je po masle, a všade sú prekážky a medze, s tým nič nespravíme. záleží ako sa s tým dokážeš vyrovnať. niekto nikdy, niekto hneď.

A teda ešte k tomu, ja si napríklad myslím, ale to je môj názor, nemusíš si to prijať, nekážem to, len proste hovorím, že teda, nezamýšľaj sa, alebo nesnaž sa akosi príliš uvažovať nad tým, či utrpenie má logiku, pretože v žvote sa vyskytujú situácie, kedy máločo má logiku. máločo aj dobré má logiku. napríklad. všetkého veľa aj dobrého škodí. ako mi môže dobre v maximálnom množstve škodiť? Len preto lebo to niekto povedal? Nezmysel.

Ako teda píšem, nech robíme hocičo aj v našej práci, máločo sa nám javí ako logické. Máločo sa nám javí jednak v súlade s našimi prianiami a predstavami, a práve preto človek má ťažkosti a problémy s akýmisi dodržiavaním pravidiel, či už tých písaných, alebo nepísaných. Je to preto, a to sa v živote stáva, že človek jednak vo svojom živote raz celkom isto pocíti ten fakt, kedy si jednoducho začne akokeby uvedomovať svoju jedinečnosť, svoju individualitu, chce preukázať svoje kvality, už nechce proste stále počúvať ako keby na povel. 

Myslím si, že tento model, kedy tomu tak je vo výkone našej práce, kedy či sa nám to páči alebo nepáči, prote musíme tam, kde pracujeme, alebo študujeme, plniť si predovšetkým nami zverené úlohy. A je to aj takto správne. Ono, pravda je jedna, plniť si práve spomínané zverené úlohy ešte neznamená ťažkosť ako takú pre nás, pretože je to prirodzené, že pokiaľ niekde chceme patriť, niekde zarobiť, musíme sa prispôsobiť komusi, kto teda sa automaticky stáva nad nami akými nadriadeným, my sme teda jeho podriadení, ale ja to vnímam ako určitý spôsob akejsi harmónie, že predsa to takto má vyzerať, a je dobre, keď to prijme, keď vie, že akási dominancia ja jednej strane je akási prirodzená.

V každom človeku plnú určité túžby, ktoré teda sú buď naplnené, alebo nenaplnené. Nie preto každý chce byť celý život podriadený, a tento fenomén vnímam na dnešnom živote, kedy odmietame akési konzervatívne postoje, kde sa naoko nič nedeje. Niekto naozaj má veľa vedomostí, a je pod úroveň napríklad kdesi pracovať, lebo necíti osobnostný rozvoj, a keby bol na inom mieste, inakším spôsobom by sa realizoval.

Pretože mnohí z nás chcú byť prvými, a práve preto budú poslednými, a práve mnohí, ktorí sú poslednými, sa práve kôli vyššie menovanými okolnosťami práve stanú prvými, ľuďmi, ktorí pôjdu ako prví, na čele, od ktorých bude prakticky závisieť všetko, celý ten rozhodovací proces a podobne. 

Tú vetu z predchádzajúceho odstavca som citoval z Písma svätého, a ako vidím, ako som to aj prepojil do dnešného blogu, vidím v tom pravdu.

Záverom spomeniem v odstavci ešte zopár mojich myšlienok. Ak to mám teda akosi prepojiť s nadpisom, kde spomínam, že všetkého veľa škodí, tak vidíme, že tí, ktorí všetko chcú, všetko berú ako automatickosť, ako samozrejmosť, kde sa cítia v nejakom monente, chvíli neohrození, pretože všetko aspoň naoko je im priaznivo naklonené, sa veľakrát práveže priveľmi a nečakane sklamú a to práve v akejsi najnevhodnejšej chvíli. Ono to tak býva, že keď sa niečo kazí, tak to nejde postupne, ale hneď naraz. Je to teda logické? ako sa máme na to pozerať? Máme napríklad to brať s určitým nadhľadom, alebo rezervou, alebo ku všetkému sa máme stavať akosi vážne? 

 Blog
Komentuj
 fotka
marcello1111  2. 2. 2019 12:39
veď to brat môj, ľudia vo všetkom hľadajú logiku, chcú poznať pravdu potvrdenú inými medzi ktorých patrí aj veda, veda, ktorá dodnes nedala jasný dôkaz o neexistencii Boha...ľudia chcú poznať Boha rozumom, pritom na svoje srdcia zabúdajú, srdcia v ktorom prebýva Božie milosrdenstvo...
 fotka
vreskot000  2. 2. 2019 12:53
presne takto som to mal na mysli, a pokúsil som to akosi nepriamo vypovedať, a ty si ma doplnil. a ešte to, že všetko, čo je logické, čo ide v súlade s rozumom... sa raz skončí. A práve preto aj Boh je večný (pretože ho nemôžeme obshahnuť rozumom
Napíš svoj komentár