Vnútorná nespokojnosť

Azda nie jeden krát som vyslovene prehliadol, ani som sa nezapájal do diskusie na niektoré vyslovene pálčivé spoločenské témy, ktoré viac ako po inokedy rezonujú na viacerých fórách, nehovoriac o tom, že práve tomu je tak aj tu. O čo teda konkrétne ide by som sa pokúsil teraz rozpovedať na týchto riadkoch nižšie.

Budem viac menej písať všeobecne a zámerne nechcem byť konkrétny. Jednak je to zbytočné a jednak nebudem predsa na akési osobné dojmy kohosi rozoberať. Nejedná sa tu ani o to, či chcem komentovať nejaké fórá, čo tu priebežne sa snažím vo volnom čase sledovať, alebo nejaké blogy. Avšak smutne musím viacmenej skonštatovať, že nikto nikoho nič netrápi, nejak sme všetci spokojní, akurát sem tam človek si akokeby sa pozabudol a začne priamo alebo nepriamo podpichovať, čo samozrejme človeku veľmi nepomôže, skôr naopak, môže mu to azda v nejakej miere uškodiť.

Z čoho teda môže prameniť vnútorná nespokojnosť? Je to celkom isto o tom rozhoduje viac faktorov, ale v strede tohoto článku by som chcel zdôrazniť tie najdôležitejšie. Neprijatie seba samého ako imdividualitu, neprijatie svojich kvalit a ich neuvedomovanie, potláčanie akýchkoľvek aj citových prejavov, potláčanie vyznania svojich názorov a slaba schopnosť napríklad nadviazať akýsi kontakt, proste tá snaha tam je, ale efekt väčšinou sa nedostaví v požadovanej miere a kvalite, ako by sme si to predstavovali.



Mnohí chceme kadećo a je zle, ak nám to proste nevychádza a zle nám to akosi zapadá, alebo teda nezapadá do kariet. Napríklad ak by som chcel byť konkrétny, včera som sa bol prevetrať na aute, a bol som na návšteve pozrieť rodinu, nie je to ďaleko, azda nejaká pol hodina autom tam a polhodina nazad. Bolo super, ale mierne som prechladol, predsa len toto májové počasie má okrem iného aj svoju moc, a proste mám do soboty čas, aby som sa zregeneroval trochu.


A mnohí z nás práveže kadečo zanedbávame, zanedbávame starostlivosť o svoje zdravie, a potom samozrejme následky nenechajú na seba dlho čakať, v tom lepšom prípade sa človek za pár dní dá doporiadku, ale aj tak. Väčšinou podceňujeme práve azda tie nazval by som to tak tie najmenej podstatné záležitosti, najzanedbatelnejšie, a nevenujeme im dostatočnú pozornosť, aby sme jednak predchádzali moźným nezdarom a problémom, a jednak aby sme sa tomu úspešne vyhli, čo sa nie vždy podarí.

A práve nemyslíme na to, že máme dodržiavať akokeby tie najmenšie povinnosti a ustanovenia, ktoré nám z toho konkrétneho plynú, a keď to zamedbávame, výsledok v azda tej negatívnej miere nedá na seba dlho čakať. Celkom prirodzene sa k tomi pridružuje akási vnútorná nespokojnosť, a napriek možno našim niekedy prehnane vycibreným vkusom jednoducho nie sme akosi so sebou samým spokojní? Kde je teda chyba?

Ak dodržiava to, čo som si pred časom naplánoval a zaumienil, čo som si osobne kedysi predsavzal, čo som si povedal, že si budem pevne stáť za svojím slovom a nespustím samtých zásad a predstáv ktoré som si vopred stanovil, kde sa spraví chyba? Je to nedostatočná komunikácia v akejkoľvek sfére vzťahu, na pracovisku v škole, hocikde proste sa nachádzame a sme v nejakej spoločnosti, to je jedno, možno aj keď sme sami, či sa človek cíti možno aj dobre sám, ale je rozdiel ak človek je proste vnútorne citovo osamotený, niekedy podlieha nesprávnym myšlienkam, čo nemusí mať dobrý dopad na jeho zdravie. 

Záverom vyjadrím azda toľko, že prevencia je chodiť často do spoločnosti, a niekedy vnútorne sa snažiť stíšiť, prave z toho dôvodu, aby sme dokázali prehovoriť v ten správny čas a okamih. Nech sa vám darí a príjemnú nedeľu prajem. Snáď ešte čosi pridám.













Zdieľaj článok na facebooku
64 odoberateľov

Komenty k článku