Na začiatku článku by som zdôraznil jeden citát z predchádzajúcej série tohoto článku s týmto nadpisom, nad ktorým by som chcek nateraz znovu pouvažovať, a síce. Je dôležitý výsledok, alebo celkový dojem, akýsi pocit z nejakého predvedeného výkonu, ktorý sme vynaložili?

Azda na tomto šampionáte, kedy vieme, ako hráme, a hráme vynikajúco, len škoda tých nedotiahnutých takmer víťazných ťažení až do úplného konca, mi napadli niektoré spontánne otázky, ktoré by som nateraz chcel položiť v tomto mojom blogu. 

Človek častokrát maká, pracuje, niekedy spolupracuje v nádeji na dobrý výsledok, ktorý ho bude tešiť. A nielen jeho, ktorý bude tešiť aj jeho okolie, a možno aj jeho najbližší budú mať podiel na tom úspechu, na tej radosti, ktorú cíti on. To je ešte ten dobrý príklad, pretože väčšinou si úspechy akosi nechávame prirodzene pre seba, a teda celkom neradí sa oň s niekým delíme. Prejavuje sa to ako som to naznačil aj v práci, kedy človek v kolektíve je ťahúňom skupiny, aj v športovom zápolení, kedy vyniknú individuálne schopnosti jednotliva, ktorý strhne takto celý tým ku sebe, svojím výkonom. Človek proste sa bojí niečo samostatne preukázať, a potrebuje akýsi vzor.

Potrebuje akýsi vzor, potrebuje, aby mu niekto ukázal, ako na to, ako sa to má vykonať, čo všetko ale za tým stojí. Koľko prekážok a narážok, nepochopení ho postretne na tejto celkom isto životne dôležitej ceste, kedy nejde o nejaké športové zápolenie.

Dobre vieme, že v človeku sa niekedy hromadia nejasnosti aj po dobrej odvedenej práci, napríklad ak cíti akési zlé pohľady, ak cíti napríklad závisť z tej druhej strany, a naozaj v charakternom človeku, ktorý je vychovaný k určitým hodnotám, na ktorých stavia počas celého života, právom v takomto človeku sa hromadia nejasnosti, niekedy smútok, človek je zarmútený, že v podstate vinou akokeby svojho úspechu je odsúdený na akýsi neúspech.

Ono sa to javí ako slovná hračka, ktorú by som rád nateraz zopakoval, a nesie v sebe naozaj bolestivú stopu. A síce, že vinou svojho úspevhu, je odsúdený, u kohosi, toby som zdôraznil na neúspech.

Ako ťažko mnohí znášane úspech človeka po našom boku, a nevieme sa s tým vyrovnať. Pamätám sa, ako som ako chlapec na prvom stupni čítal čítanku, kde sa jednalo v príbehu o dvoch bratoch, ktorí si založili rodinu, a zázračným spôsobom, nakoľko boli obaja chudobní, sa jeden dopracoval k bohatstvu, ale nepoctivým a nečestným spôsobom, a druhému bolo dopriate akosi zázrakom. 

Bola tam spomenutá udalosť, kedy tajomní 12 muži obdarili vrecom plnom uhlia poctivého muža, ktorý bol rád, že si niečím sebe a rodine zakúri, keď už aspoň teda toto. Lenže čo sa stalo v tomto príbehu, v tejto poučnej ropzrávke.

No len čo prišiel domov, a začal páliť uhlie, zistil, že každé uhlie, ktoré sa dotklo žeravej pece, sa zmenilo na zlatý dukát. A teda mech plný uhlia sa razom zmenil na mech plný zlatých dukátov. Keď t videl jeho brat, ktorý mal všetko nadostač, staršiemu bratovi závisť spať nedala.

Pamätám si, ako pod článkom bola zadaná úloha, aby sme vysvetlili, mal som asi osem rokov, že čo znamená výrok : staršiemu bratovi závisť spať nedala.

Záverom čo poviem. Rozuzlenie poviem v nasledujúcom článku. Zamyslime sa nad tým, a odhoďme naozaj všetky predsudky, ktoré nás niekedy môžu pripraviť pomaly o zdravý rozum, aj keby sme sa tomu smiali.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár