Koho pokladáte za svojho najväčšieho nepriateľa. Po piaty krát v tomto sobotnom večernom blogu si kladiem túto otázku, a pokúsim sa teda opätovne nad tým zamyslieť. Mám taký pocit, že čím častejšie nad tým rozmýšľam, tým viac prichádzam na nové inšpiratívne metódy, a to dokazuje napríklad aj to, že niekedy je téma z toho dobrého uhla pohľadu ťažko vyčerpateľná, a to je veľmi dobré, pretože viac názorov rozširuje možnosť poznania danej veci konkrétne do problematiky, a nezostáva to našťastie, niekde len na povrchu. Nepristupuje sa k tomu nejako povrchne, ale je dobré, kedy človek takýmto spôsobom prejaví záujem. 

Kto konkrétne je náš osobný najväčší nepriateľ a prečo. Ťažko povedať. Je pravda, že človek viac menej súperí so samým sebou, keď napríklad niečo dôležité chce vykonať, keď niečo plánuje rozpracovať, keď niečo dobré s dobrým cieľom chce niekomu prezentovať. Obyčajne sa to môže stretnúť s akýmsi prvotným neúspechom, ale to všetko je len akési zdanie, pretože dobrá vec málokedy stretne pozitívnu odozvu a primeraný ohlas. Skúsenosť napríklad aj mňa osobne učí skôr k tomu, že človek, pokiaľ niečo chce dobré vykonať, obyčajne s tým musí dlhodobo zápasiť. 

A niekedy človek môže byť aj značne vyčepraný, a zdá sa, že keď mu málokto venuje v nejakej pálčivej otázke pozornosť, klesá teda záujem, klesá teda aj šanca na jeho úspech. Dobre vieme že niečo keď chceme dobré vykonať, človek častokrát je odradený neúspechom, niekedy prvotným, niekedy je to dobré nadšenie, ktoré poženie smerom vpred celú tú aktivitu, len stáva sa paradox. To, čo sa začiatkom javí ako megasúspešný jav, obyčajne to po krátkej chvíli padne, zhasne, teda má to akýsi krátkodobý účinok, a práve naopak, to, čo sa javí ako niečo, čo je niečo máloúspešné, niečo, čo možno si nik ani nevšíma, obyčajne to neskôr prinesie ovocie.

Aby som bol konkrétny nielen v duchovnej pre niekoho ťažko predstaviteľnej rovine, uvediem napríklad konkrétny príklad z oblasti športu takého hokeja.

Keď som bol oveľa mladší, mal som asi dvanásť rokov, odoberal som hokejové časopisy, čo sa mi dostalo pod ruky, všetko ma zaujímalo, a s tým spojené boli aj drafty hráčov do NHL, väčšinou špotrovou verejnosťou tamojšou ostro sledované. O čo teda ide sa vyjadrím nižšie.

A niekedy sa stalo, že hráč bol draftovaný z príliš nízkej úrovne, z nejakého stého miesta a podobne, a predsa uspel. Predsa sa dokázal vzoprieť a ukázal tej danej konkurencii, že to jeho miesto síce bolo veľmi nízke s mizivými šancami a podobne, ale predsa svojou snahou dokázal uspieť, čo sa samozrejme preukázalo omnoho neskôr napríklad po uplynutí súťažného ročníka pri nejakom bilancovaní a podobne.

Kto teda bol najväčší neúspech? Koho teda môžeme označiť za hlavného vinníka ako takého? Predovšetkým to boli nejaké osobné predsudky, s ktorými aj konkrétny hráč sa stretol, s nepochopením, nevôľou, a predsa on do toho športovo tak veľa investoval, a nie všetko sa mu vrátilo.

Človek ale má byť trpezlivý, a to platí aj v duchovnej oblasti.

Čo teda by som povedal ešte koncom tohoto blogu. Ten, pravdepodobne, azda najväčší nepriateľ ti práve šepká, že tvoj čas nenadíde vôbec, že si veľmi neschopný, že ty na to nemáš, do toho sa nemôžeš pustiť, čo je podoprené akousi ťarchou dôkazov od tvojho okolia, ktoré ti vyčíta všetko možné nepodstatné, ale nevšíma si tú danú cestu, ktorou si si prešiel, každý jeden z nás, nepozná za akých okolností si si niečo vydobyl, kde si zlyhal, kde si naopak v niečom postúpil, a za čo konkrétne by si mal byť odmenený, ale sa možno nestalo, ale stane sa pravdepodobne neskôr.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár