Koho pokladáte za svojho najväčšieho nepriateľa? Táto viacmenej filozofická otázka ma teda z danej ankety tak zaujala, že teda rád by som napísal ešte jeden, spolu tretí článok na túto peknú tematiku. 

Začiatkom by som chcel opomenúť azda toľko, že som si vedomý, že nie každý sa dokáže na niečo vyjadriť. nie každý dokáže pomenovať vo svojom okolí toho najväčšieho nepriateľa. Vcelku sa môže zdať, že niekedy človek bojuje akokeby zo svojimi imaginárnymi nepriateľmi, ktorý možno ani nepriatelia v tom pravom slova zmysla nie sú, ale človek nikdy nevie.

Dobre vieme, že človek spozornie vtedy, kedy sa zmení jeho akýsi životný štýl, kedy musí niečo kompletne prepracovať, a vôbec sa mu do toho nechce. Kedy vie, že zas musí robiť niečo, čo nikdy nemal v pláne, že sa musí niekomu v niečom podriaďovať, a vie, že nebude mať z toho nijaký osoh. Nebude mať z toho morálny osoh, nie je to na to, aby to napríklad utužilo jeho priateľstvo, nie je to na to, aby na sebe nejakým spôsobom pracoval na takej oblasti, kde to napríklad nutné je, je je to teda použiteľné. a práve tu môžeme povedať, že všetky tieto podnety, kde človek je akosi napádaný môžeme považovať celkom isto za svojho nepriateľa.

Vieme dobre, že človek keď chce dosiahnuť nejaké dobré ciele, ktoré si teda predsavzal, či už je to nejaké štúdium na vysokej škole, mať dobrú prácu, obyčajne to také svetlé, príjemné, jednoduché nie je. S tým všetkým je spojená dosť veľká námaha, a aj keď niekto napríklad prezentuje svoj pracovný a iný úspech len niečím, čo je dobré, vynikajúce, čo je luxusné, noblesné, čo si zaslúži napríklad obdiv, alebo uznanie, nejaký rešpekt, a podobne, vždy za tým úspechom chtiac nechtiac sa skrýva všetko to menej príjemné, s čím človek vopred napríklad nepočíta, čo sa mu nechce, do čoho sa musí silou mocou oprieť, aby niečo vôbec prekonal, alebo aby našiel odvahu niečo prekonať, pretože vníma, že mnohé elementy v živote sú už nad jeho možnosti a prekonať ich nie je vôbec jednoduché, ako sa to na prvý pohľad môže zdať.

S týmto čo som teraz napísal, úzko súvisí napríklad naše vlastné sebavedomie, o ktorom si mnoho z nás zaiste mylne myslí, že ho netreba pestovať, veľmi sa o neho starať, a podobne, ďalej by som celkom isto spomenul napríklad duchovné vnímanie, koncentrovanie sa aj na niečo iné ako materialistické vnímanie tohoto sveta, ktoré na jednej strane isto nie je zlé, a je celkom isto žiadúce, pretože sme súčasťou niečoho, čoho sa nevieme vyhnúť, žijeme v nejakej spoločnosti, a podobne, ale, a to by som podotkol,predsa len existujú aj iné hodnoty, podriadenie ktorým by som povedal, ešte nejaký ten čas predsa len potrvá, a ktoré je potrebné prijať a akceptovať, a nielen o tom rozprávať.

Strach je teda niečo, čo človeka jednak skľučuje  a jednak to, čo nás môže posunúť aj vpred, najmä čo sa týka nášho myslenia. Toho ale celkom isto môžeme pokladať za svojho najväčšieho nepriateľa, pretože sa nám môžu zužovať obzory našich možností a vyvolať čoraz väčšie pochybností, z ktorých človek môže napríklad upadnúť aj do nejakých stavov depresii, ktoré chtiac nechtiac mnohých aj reálne postretnú. rozdiel v tomto všetkom je v tom, že niekto o tom chce napríklad akosi vydať svedectvo, chce teda o tom diskutovať, a niekto teda o tom tendenčne mlčí, a tvári sa aj nadalej, ako by sa nič nestalo.

Záverom článku napíšem ešte asi takú myšlienku, ktorá ma napadla, že teda je potrebné oslobodiť sa od mnohých duchovných, materiálnych, vonakjších a vnútorných marazmov, ktoré nám bránia v našom raste, kedy jasne cítime, že ešte sme sa stále nikam nepohli, a na niečo také som napríklad ešte nedozrel.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár