Poviem ti prečo. Sú ľudia, ktorí ako tento bloger niečo napíše, ale keď to čítaš, povieš si že nemá význam reagovať. Isto, pretože si to nezoberie k srdcu, a čo je horšie, jeho učenie je dosť blízko k rozličným bludom. Bludom, ktoré naozaj majú pramálo spoločného s Božím slovom, ale dajme tomu.
Poviem jednu myšlienku.
Tu nejde o to, či sa zamýšľame v podstate spoločne, a on to vyjadril v konkrétne tomto článku, ktorá ale nebude mať odozvu z jeho strany, na škodu veci, v čom je problém. Problém je len v teórii, ktorá sa nikdy nepretaví do konkrétnej reality, teda do praxe. Duchovný život nie je len tak pochopiť! To je život vychádzajúci z milosti, ktorú kresťania dostali pri krste. Teda nie každý ju má, nemá ju teda ten, kto nie je pokrstený.
Zaiste pripúšťam, že téma biblických udalosti zachytených v tejto knihe (Písmo Sväté) je predsa len v niečom fascinujúca aj pre ateistov, a verím, že nie jeden ateista si ju prečítal. Lenže rozdiel od čítajúceho kresťana, alebo čítajúceho ateistu tkvie práveže v tom, že ateista nezachytí v posvätných riadkoch pravý zmysel a odkaz duchovného života, aký reálne jestvuje, a obyčajne to sparafrázuje a zdegraduje na úroveň akejsi historickej knihy ktorá síce "papierovoô je knihou kníh, je najčítanejšia kniha na svete, lenže sa nejedná o čitateľnosť, ale o aplikáciu božieho slova v živote nielen kresťana ale bežných ľudí.
Spomeň si na farizejov, alebo na tých konkrétne konrkétnych ľudí, ktorí odsúdili Pána na smrť. To boli ortodoxní židia ktorým proste nešlo do hlavy, že Slovo sa môže stať Telom, ba čo navyše, Ono sa ním aj stalo, a to slovo stálo pred nimi, teda mám priamo na mysli odkaz na Pána Ježiša. To je presne ako v bežnom živote. trochu odbočím poviem ti k tomu jeden príklad.
Ani my spravidla nereflektujeme trebárs niečo, čo sa javí na prvý pohľad ako všedné, ale pritom je to mimoriadne vzácne. Vzácne samozrejme pre vnímavého, ktorý vie, že niečo sa napríklad nebude opakovať, a všedné pre toho, ktorý je ľahostajný, ktorý je voči niektorým životným skúškam slabý, nie je vybavený dostatočnou imunitou na to, aby sa chránil, seba svoje zdravie, zdravie iných, ako to počujeme čoraz hlasnejšie v týchto dňoch. O niečom takomto som povedal v nejakom blogu, sa zmieňovať nechcem, ani nebude, hoci pripúšťam, že istá analogická podobnosť s touto dobou v súčasnosti, s touto pliagou naozaj je čosi reálne čo jestvuje, čo je v podstate už nepopierateľné, a niečo, čomu dôsledky nerozumejú napríklad len ateisti, ale myslím si, že vnímaví veriaci vedia, že naozaj sa môže jednať o tie pomyslené starozákonné egyptské rany, ktorých bolo desať, a toto môže byť myslené v súčasnosti ako jedna z nich, aj keď priamo interpretovať biblickú starozákonnú knihu a výklad danej state čo sa udialo v Egypte s faraónom, jeho ľudom, neblahý dopad, môžeme v podstate analogicky porovnať, pretože sa jedná nielen o zdanlivo, ale o reálne udalosti.
To je problém, že teda niektorí týmto statiam proste neveria, že sa reálne odohrali, pretože v dobe akéhosi "pokoja" je to niečo nepredstaviteľné. Udalosti posledných dní, ale nielen týchto, skutočne pod ťarchou reality a tejto existencie teda dokazujú, že niečo také nielen že sa odohralo, čo je bezpochyby, ale že sa odohrať celkom ľahko ešte len môže. Kto teda za to môže? celkom isto naše zmysly. celkom isto naše zmýšľanie, či už pokrokové, alebo opačne, v niečom zaostalé, ktoré nám ponúka teda buď akési neobmedzené možnosti, aj keď neobmedzené možnosti donekonečne prirodzene nemôžu byť neobmedzené, pretože je len naozaj jeden, Pán, ktorý je jediný, a ktorého nepresiahne nič, ale to som pri biblickom výklade, alebo práve opačne, zastierajú nám pohľad na skutočnosť a realitu taká aká je, a zámerne odvracia pozornosť od toho najhlavnejšieho.
A ak sa chcem ešte raz vrátiť k jeho článku, že prečo teda sú kresťania vyhnaní z chrámov? Kresťania nie sú vyhnaní z chrámov vôbec. Chrám ako miesto zjednotenia kresťanov je samozrejme podstatný, ale tam sa nechodí ako do divadla, ako to vnímajú mnohí povrchní ľudia. To je presne ako so školami. Ani školy nie sú otvorené, ale dobre vieme, a z médii sme zachytili, že tí, čo nechodia do školy( pracujeme) študenti sú naďalej vyučovaní cez akési online prenosy. neviem presne ako to funguje, ale cez internet je všetko možné. Aspon tu sa potvrzuje,že kto chce hľadá spôsoby, kto nie hľadá dôvody. To isté pre kresťana. Pokiaľ z oprávnených dôvodov ako teraz nemôžem reálne navštíviť kostol, pozriem si omšu predsa v televízii, čo aj konám, a snažím sa tak vcítiť do tej liturgie, do celého toho posvätného diania, ako keby som tam reálne bol, hoci sedím len pre televíznou obrazovkou.
záverom článku poviem ešte poslednú myšlienku k tomuto článku, je možné že sa ešte vyjadrím v krátkosti. Práveže. Po takej omši nemám dôvod si myslieť, že som v kostole nebol, hoci reálne som omšu pozeral z telky. My za to nemôžeme že je taká situácia. Silou mocou vidieť vo všetkom negatívnom len to zlé, je chyba. Ako kresťan predsa musím niečo aj prijať. Boh vie prečo to je tak.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
marcello1111
18. 4.apríla 2020 15:41
absolútny súhlas, brat môj...
Napíš svoj komentár