Naozaj aj ja som sa mnohokrát ako takmer všetci presvedčili, že viacerí sme mali zlých radcov. Radcov, ktorí radili zle, lebo chceli naozaj akosi tendenčne uškodiť, a závideli čosi tomu druhému človeku. Napríklad niekto má v niečom naozaj nadanie, charizmu, niekto má talenty, a druhý ich nemá. Ten prirodzene celkom sa chce dotyčnému v čomsi vyrovnať.
Existuje naozaj nespočetné množstvo profesii, kde sa človek jednak vie uplatniť, a kde to ide ťažko. A čím je niečo ťažšie, tým je to ťažšie vo viacerých smeroch. Čím tvrdšia profesia sa vykonáva, tým horšie pre toho človeka, možno aj z jeho vnútorného prežívania.
niekto poviem že čím ťažšie, tým lepšie. Životné okolnosti práveže nie sú nastavené týmto smerom, ale práve naopak. Neplatí, že čím ťažšie, tým lepšie pre teba. Existuje mnoho výnimiek, ktoré môžu potvrdzovať toto pravidlo. Človek sa cíti nekonformne, keď vie, že ostatní ho využívajú. A možno aj dobre zarobí, ale časom ho celý ten kolotoč viac menej zničí.
A buď z toho kolotočna dobrovoľne vyskočíš ešte kým je čas, alebo sa necháš úplne pohltiť čímsi, čo potom ovládať nebudeš vedieť. Časom sa to všetko roztočí do stavu, kedy to nebudeš mať celkom pod kontrolou, hoci na začiatku si ešte ako tak nahováraš, že to tak je. Spočiatku naozaj niečo, čo vyzerá celkom nevinne, čo sa tvári ako navonok v poriadku, je vyslovene by som to povedal začiatok konca. A niekto si myslí, že ono to predsa nenastane, lebo s tým nemal ešte skúsenosť, ale to naozaj nastane. A čím skôr, tým lepšie, a čím pozdejšie sa to bude odkladať, tým horší dopad to bude mať v konečnom dôsledku.
Ako to myslím sa pokúsim povedať.
Každý z nás má svoj vnútorný svet. To nepoprie azda nikto, aj keď viacerí sa tomu azda vyhýbajú. Vyhýbajú sa teda tej priamej konfrontácii ako keby so sebou samým. Keď majú spraviť vážny krok v živote, a oni ho nespravia.
Toľko sa na to pripravuješ, a teraz keď sa to má vykonať, kde človek odrazu pocíti naozaj plnú slobodu, človek obyčajne ustúpi. Deje sa to poväčšine preto, lebo človek nie je napríklad pripravený prijať akúsi veľkú výzvu. Kedysi som čítal kdesi na blogu, a spravil som na to aj recenziu, že nízki ľudia majú nízke ciele. Nemyslím to tak, že človek s menšou postavu má nižšie ciele. Kedysi som zhliadol na nástenke, že malé deti, majú malé práva, ale dospelí, teda veľkí, majú veľké práva? Je to naozaj tak? Práva ako také platia naozaj pre každého, samozrejme nemôžeme zabudnúť, že nemôžu byť bez povinností. Lenže niekedy je povinnosť v oveľa väčšom rozsahu, ako to právo, kedy nastáva to, že človeka postupne na niečo využívajú.
Záverom posledné myšlienky, ktoré chcem ešte napísať takto. Človeku to spočiatku nevadí, pretože vie, že aj takéto elementy, alebo skôr životné stimuly sú potrebné k tomu, aby preklenul nejaké nie celkom príjemné obdobie, ktoré môže celkom isto nastať, a musí s tým počítať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár