Nechcem sa starať bratu do teba, ale vieš. Výzor je sčasti vizitka človeka. Ja nenosím značkové veci, lebo som im neprišiel na chuť. Jednoducho nevidím rozdiel medzi nejakým adidasom a čínskym. Čínske vynosím napríklad na sezónu topánky, po dvoch maximálne rokoch idú do koša.
Nevidím dôvod, prečo by som jedny topánky mal nosiť desať rokov, lebo sú značkové. Ale na druhej strane chodíš v roztrhanych a špinavych veciach? To ako? Pracuješ v nejakej špecifickej práci, kde sa to nosí? Ako chápem, že napríklad ten kto pracuje ako smetiar, alebo zametá ulice v obleku azda nepríde do práce, ale človek má byť na úrovni, lebo to hovorí o jeho dôstojnosti. a šaty robia človeka.
Zajtra je napríklad nedeľa. Chodím do kostola, a od mojich 15 rokoch, teraz mám 32 sa nestalo, žeby som v nedeľu nemal na sebe oblek s košeľou. Maximálne vtedy, kedy bolo napríklad snehu napadaného, a vonka bolo dobre pod nulou, a bol som na troch omšiach. Dajme tomu.
Obliekol som sa proste účelovo. V živote by som si nedal rifle, ani keby stáli sto eur, lebo v ošúchaných rifliach a podobných nevkusných odevoch chodia len sedliaci. A ešte najlepšie je, keď si obujú poltopánky do riflí. Čistý humusný vkus.
Teda nie je celkom jedno ako prídeš oblečený. Keď som chodil na strednú, nestalo sa, žeby som na začiatku alebo na konci roka na vysvedčko neprišiel v obleku. Ostatní prišli v spotených tričkách upachtení, od cigarety, no hrozné.
Ako dobre, neodsudzoval som to, ale vieš, darmo sa niekto chváli že má značkový odev, najky, adidasy, a neviem ešte čo aké značkové oblečenie a podobne, keď príde taký, ako som spomínal, upachtený, spotený, smrdí, no hrozné proste, načo sú ti tie značkové veci?
V práci keď som robil, keď som inde robil, sa mi jeden chválil, aké nosí drahé hodinky, že stáli veľké peniaze, no dobre, ale nedal v živote na sebe voňavku, a vyslovene je sedliacke ak niekto má oblečené rifle a do toho sako a pod tým tričko, a možno je na nejakom obchodnom stretnutí.
Človek má nejako vyzerať, a je jedno v akom pracovnom obsadení sa nachádzaš. Vidíš tu sme pri koreni veci. Že všetko drahé chceme na seba, ale pritom človek je obyčajný sedliak čo sa hrá na akéhosi pána. Toto nie je sebavedomie, toto je úbohosť. Ale vieš, čo sme si časom zasiali, to žneme postupne, a budeme žať dovtedy, pokým si to neuvedomíme, aké sme individuá. Alebo ďalší príklad.
Chodil som na vysokú, pamätám sa, ako profesor poslal spolužiaka na skúške najprv sa oholiť, a až potom mohol zložiť skúšku. To mi pripadá trochu ako extrém, pretože pokiaľ človek je upravený, je to jeho vec, či je oholený alebo nie, ale zas keď ti trčia 4 fúzy z každej strany, lebo sa nevie oholiť, o nejakej úrovni, alebo neúrovni to predsa len svedčí, a toto je to sedliacke myslenie.
Záverom by som chcel spomenúť k téme ešte jedno. Obliecť sa ako pán, pohoda, ale spôsoby proste ostávajú. To znamená, že svoj pôvod nezaprieš a nezakryješ nikdy. Ako sa raz prejavíš, to pôjde s tebou minimálne dovtedy, dokiaľ si neuvedomíš, že treba na sebe pracovať. Nikto netvrdí, že okamžite sa musíš zmeniť, ale opakujem, človek má nejako vyzerať, pokiaľ ide do komunikácie s nejakou skupinou, s ktorou spolupracuje. Vychádzkový odev by som neriešil, pokiaľ človek sa cíti dobre, ale mnohí sa nevedia obliecť, nevedia proste ako na to. Dať si na seba značkový odev nie je len tak, nie každému to napríklad pristane. Ale takí ľudia, silou mocou si dajú drahé háby, len aby boli v centre pozornosti.
Ešte posledná myšlienka článku, čo chcem k tomuto napísať. Toto celkom isto nerobí človekom. Toľko môj koment.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár