Reagujem v krátkosti na jeden celkom dobrý článok, a ponúkam teraz môj komentár.

Príčina inakosti nesúvisi s dobou a akýmsi kráčaním ruka v ruke s nejakými výdobytkami. To s tým nesúvisí. Je pravda, že dnes ťažko si predstaviť mladého človeka bez nejakého smartfónu, ale v podstate je to veľmi užitočné. 

Hocičo napríklad si potrebujem na krátku dobu zapamätať, napríklad nejaký oznam, niečo napísané na papieri, nemám si to kam poznačiť, použijem teda ajfón, odfotím si to a mám pokoj. a keď mi nie je niečo jasné, pozriem sa do galérii na obrázky kde som to fotil a mám istotu, že pokiaľ si to nevymažem, môžem si ten daný obsah, ktorý potrebujem k niečomu na použitie, môžem si to stále kontrolovať, bude to tam, nemusím si niečo otrocky pamätať a podobne. smartfon dnes vedia v škole veľmi efektívne využiť študenti. 

Nahodou človek vymešká učivo, odfotí si celé strany za pár sekúnd do telefónu, a doma v kľude si to prepíše a má pokoj. Otázka je ale, či ty slúžiš novodobej technike, alebo novodobá technika slúži tebe. nie je to to isté, a práve sa stáva, že tá prvá časť vety je pravdivá a človeka to zotročuje. Ja napríklad cez týždeň nepoužívam nikdy internet, a čuduj sa svete, som si zvykol, a dá s vydržať bez problémov. Ani ho nechcem. 

Nepotrebujem ho teda nutne k svojej práci, a celkovo som spokojný. Je to všetko o nastavení mysle a správnej výchove. Pokiaľ máš nejaké elementy, ktoré vyslovene ťa nútia robiť to čo nechceš, napríklad dlho sa pozerať na internet, alebo hrať sa na telefóne, je na čase to obmedziť. Keď som mal 26 rokov, dostal som notebook, ktorý už predtým bol vyradený, ale v podstate bol nový ešte. Slúži mi doteraz, a hoci je slabší, a nainštaloval som si nový program, v podstate vymeniť ho neplánujem. Lebo mi stačí. 

Našim problémom je, že nevieme sa uspokojiť s tým čo máme, a hľadáme novšie prostriedky, v nádeji, že uspokojíme naše požiadavky ,ale stane sa v podstate pravý opak, človek vie, že postúpil zas o niečo vyššie, zas sme sa v niečom zdokonalili, niečo nové sme odhalili, vymysleli a potrebujeme to mať. Toto je myslím si choroba dnešnej doby, že mladí nevedia, kedy majú dosť, nevedia, kedy teda v ich živote akosi nastane ten prelom, tá pomyslená deliaca čiara, ponad ktorú už nechcú prejsť. 

A keď si nevieme rozkázať, nielen vo svete techniky, počítačov, smartfónov, ale aj vo vzťahoch, nikdy takýmto spôsobom nedospejeme. To sa týka ľudí ktorí teraz sú vo veku 15- 25 rokov, ktorí to celkom ešte nechápu, a vplyvom stredoškolského (veľmi podstatného samozrejme, to nepopieram) poprípade vysokoškolského štúdia nevnímajú bežnú realitu života, ktorá sa deje okolo nich, pretože ešte stále sa majú kde vrátiť, čo bezpochyby je veľmi fajn, a bodaj by to takto bolo stále, človek prirodzene potrebuje sa o niekoho oprieť. Píšeš celkom múdro, že čo sa deje na internete je v prvom rade chyba samotných rodičov, ktorí im také čosi dovolia. Nikto predsa nemôže nútiť vlastné deti, aby sa registrovali na nejaké facebooky a podobné srandy. Citoval som ťa. no pozri. 

Dovoliť niečo je diskutabilné, čo to konkrétne je. čo sa týka sietí, ja osobne nemám problém na fb nejsť, niekedy naozaj som vyčerpaný, a celý týždeń internet ani nevidím, a ani mi nechýba. Lenže niekedy človek pociťuje v istom zmysle deficit osobných rozhovorov, ktoré som zažil ako dieťa. Išiel som von, našiel som tam spolužiaka, ten zazvonil dalšiemu, a hrali sme sa v sobotu vonku. Doobeda som sa učil, pomáhal doma, vysával, všetko. Varilo sa, z okien činžákov sa ozýval šum vysávačov, čistili sa koberce vonku na nejakej kovovej konštrukcii, stretli sme sa tam susedia. To bolo super! nepomyslel som na nejaký internet, lebo všetko som zažil, mám zážitky. Internet v dnešnej dobe je v podstate o tom, že deťom nahrádzajú ich detstvo, a to hovorím celkom vážne. Klasické hračky miznú, také, ktoré sú prirodzené v tom danom veku, pre koho je to aktuálne. 

Teraz to teda všetko nahrádza počítač, tablet, mobil a podobne. nie je to zlé, len si myslím, že všetko je predbiehanie doby. čo potom budú chcieť ľudia o niekoľko rokov dozadu. Pri pohľade na tie emisné nezmysly, ktorým vymývajú mozgy okolo nejakej emisnej kvóte, a podobným nezmyslom, pomaly budeme chodiť všade peši, alebo na bicyki, a svet sa vráti v myslení o tridsať rokov dozadu. Toto všetko môže reálne hroziť.

Čo poviem na záver? Že teda všetko treba riešiť predovšetkým s mierou.

 Blog
Komentuj
 fotka
loveistheanswer  9. 3. 2020 18:15
v podstate si citoval mňa, lebo ten článok, ktorý si čítal bola len odozva na môj článok, ktorý som napísal pár hodín predtým
 fotka
vreskot000  13. 3. 2020 11:16
@loveistheanswer nie nie na teba som isto nereagoval a nečítal som tvoje články, ale teraz som si ich prečítal, máš ich celkom zaujímavé, vďaka za ozvatie
Napíš svoj komentár