V tomto diele by som chcel sa zaoberať myšlienkou, či je potrebné vyselektovať si niektoré osobné hodnoty, svoje prežívanie, zaujať osobný postoj ku nim, ako sa správať, čo treba robiť. Akurát pozerám na youtube prezentácie áut niektorých, posledného typu audi tt, ktoré sme mali donedávna, a čo musím uznať, je to jedno z veľmi výnimočných áut, na ktoré ale človek musí mať chuť.

Je pravda, že niekedy človek, ktorého nič netrápi, všetko ide ako po masle, nad ničím sa až tak nepozastavuje, si nevie dostatočne predstaviť, že ten jeho život, jeho konkrétne prežívaný životný štýl, alebo nazvite si to ako chcete, raz nebude taký, aký bol doteraz. Nechcem samozrejme strašiť, ale troch to vezmime z reálneho uhla pohľadu.

Mnohí nemyslia napríklad na neúspech, teda opak toho dobrého a pozitívneho, opak úspechu, úspešnosti, opak dobroty, dopak dobrého, proste všetko, čo sa spája len s tým pozitívnym. Pýtame sa možno prečo? no pretože je to niekedy tak, že teda, ako znie známe heslo každého mladého a pochabého človeka je to, aby som za každých okolností a za každú cenu dosiahol úspech, čo sa mi musí podariť. Do čoho konkrétneho sa pustím musí mi patrične vyjsť. Dosiahnuť úspech. Byť úspešný, motivovať, byť najlepší, dokonalým, stať sa zo dňa na deň ešte lepším, než som bol doteraz. Ak sa mi niečo nepodarí, v niečom teda musí byť chyba, a tú chybu, príčnu musím odhaliť. O tomto sčasti som sa učil aj na filozofii, len keby aj na filozofii sa preberali celkom praktické otázky zo života, možno by tento svet azda vyzeral trochu krajšie, a možno plnohodnotnejšie, ale to všetko je azda môj skromný pohľad na toto všetko.

Ono pravda nie jedna firma práve toto čo som naznačil v predchádzajúcom odseku má akosi za svoje životné krédo a filozofiu firmy, a práve preto sa mi to zdá divné. Nie z toho dôvodu, že človek chce byť úspešný, ale z toho, že z človeka sa stáva akýsi stroj na peniaze, stroj na dosahovania úspechov a všetkého, čo si s týmto vieme predstaviť a spojiť.

Práve preto sa to deje, lebo väčšina ľudí nie je spokojná s tým čo má, a hľadá ďalej. Dosiahla ten stupeň, kam sa iní nikdy nedotiahnu, aj keby neviem ako chceli, ale im sa to proste máli. Kde teda nastala chyba.

Chyba možno nastala v tom, že niektorí ľudia akosi v niektorom bode svojho života akosi zaspali dobu, a chcú razom dobehnúť to, čo zameškali v minulosti. Niečo podobné som zažil aj ja, kedy naozaj musím povedať, že nemal som príjemné obdobia v minulosti, kdežto dnes je to diametrálne ináč, aj keď priznávam sa, že nie všetko sa dá hľadieť, celkom prirodzene cez peniaze, ale predovšetkým cez to, čo niekto za tým nevidí.

A to je osobné nasadenie, jeho fantázia, jeho ochota, to proste všetko, čo zo seba musíme vydolovať, aby sme sa dostali tam, kde nie sme. Nevieme presne, kde končí tá hranica, nevieme presne, kde je vrchol nášho snaženia. Ešte na začiatku mojich pisateľských časov som opisoval skutočnosť, že je to podobné, ako keď človek zdoláva niektoré vrchy, o ktorých nie je presvedčený že to zvládne, ale napokon po azda celodennej turistike to predsa dal, a nebolo to jednoduché. Dosiahnuť to ešte z tohoto športového hľadiska na druhej strane je v podstate ešte to najjednoduchšie, na čo sa môžeme podujať, pretože tam rozhodujúcu úlohu zohrávajú naše sily, ktoré nás dvíhajú smerom dopredu, kdežto v reálnom živote, keď človek niečo chce dosiahnuť, častokrát sa musí spoľahnúť aj na to pomyslené šťastie, a to sa už nie každému musí podariť. Kto naň dočiahne, je šťastný, ale nie vždy ochotný podeliť sa na návod, ako k tomu prišiel, niekedy si to chce nechať pre seba, čo vnímam ako škodu. 

Aj ja som si pýtal niekedy radu, ale som tú radu nedostal, a možno pre mňa sa tiež stalo niečo dobré. Pýtam sa že teda v čom konkrétne? Na všetko človek totižto musí prísť sám. To, kde sa cíti dobre, na to neexistuje zaručený recept, to človek musí na vlastnej koži vyskúšať.

Záverom poviem, že človek sa má piručiť skôr z neúspechu, pretože ten je oveľa intenzívnejší ako úspech, pri ktorom človek zabúda na to, v čom bol doteraz.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár