Ak sa mám priznať, ani som netušil, že som na túto tému už napísal tri články, myslel som si, že som sak tomu vyjadril len raz, ale keďže ma teraz napadlo zopár myšlienok, rád by som ich napísal, a ešte teda sa k tomuto článku tematicky vrátil. Spomenul som v ňom teda to, že som čítal jeden výrok, že viacerí ľudia nedokážu prestať premýšľať, pričom je to najjednoduchšia vec.

Čo všetko si môžeme teda predstaviť pod pojmom najjednoduchšia vec, o tom by sme samozrejme mohli viesť rozličné diskusie na túto tematiku, a dá sa povedať, azda by sme nedošli ani k plne uspokojujúcemu záveru, ktorý by nám to možno mohol objasniť. 

Život práveže nám ukazuje, že pestrosť v najrozličnejšom vydaní ponúka rôzne prekvapenia, ktoré teda môžu mať mnohoraké formy rozuzlenia. Nechcem tu teda ani rozoberať možno biologické a medicínske fakty, že teda mozog, srdce, a dá sa povedať všetky orgány pracujú nepretržite, ako je to možné, a predsa vidíme, že to možné je. Nie som medik, ani chirurg, neviem sa preto k tomuto vyjadriť, ale ako vidíme, ako nejaký príklad toto všetko nám môže poslúžiť.

Premýšľame teda v živote častokrát nad mnohými situáciami z ktorých plynú isté rozhodnutia pre náš život, a teda tie môžu byť pre náš užitočné, alebo menej užitočné, dobré, alebo menej dobré. Zámerne sa vyhýbam antonymu v pravom slova zmysle ako dobrý zlý, užitočný škodlivý, pretože nie je celkom jasné, či naozaj niečo zlé, je na niečo dobré, či niečo škodlivé je k niečomu na úžitok. Povedali by sme, veď predsa jasne že je to tak. Škodlivé predsa nikdy nemôže byť na úžitok, dobré nikdy neslúži k zlému, zlé veci nikdy neslúžia na dobré veci, a takto by sme mohli teda menovať rôzne spôsoby tzv. antonym, teda protikladov, ktoré teda nás v niečom môžu vyvolať v nás akýsi druh zmätku, kedy teda nevieme celkom presne určiť, kde sa nachádza pravda. 

V živote, celkom je to pravdivé by som povedal, že teda nevieme prestať premýšľať nad mnohorakými udalosťami, ktoré sme prežili, a ktoré si možno aj po rokoch akiste dobre pamätáme. A čo možno je ešte problém, kedy si možno nevieme vynoriť niektoré scenáre, a tak veľmi by sme chceli, a čo je ešte horšie, kedy nevieme zabudnúť, najčastejšie je to v spojitosti s niečím zlým, niečím negatívnym, na čo sa nechceme rozpamätať, ale život nám ukazuje, že niektoré veci slúžia nie na to, aby sme na to zabudli, aby sme akosi stratili pamäť, aby sme sa na ne nerozpamätali, ale na to, aby sme na ne práve naopak pamätali a slúžili nám ako výstrahu ako nejaké memento, že proste toto už nechcem, v tomto som sa cítil akiste nekonformtne, zle, nebol som v danom okamihu šťastný, nebol som spokojný, a ba naopak, bol som možno zmätený, bol som pomýlený, neistý, pýtal som si radu možno tam, kde som mal na niečo prísť sám, a čo som mal vyriešiť samostatne, premýšľame nad niečím, nad čím nemá význam premýšľať, a nepremýšľame nad riešením takých úloh, nad ktorými by sme mali premýšľať, veď niekedy známe školské prostredie je teda niekedy toho vzorom. trochu dlhá veta, uznávam.

Z tohoto všetkého teda vyplýva, že nie všetko, čo sa ukazuje ako niečo najjednoduchšie, je v skutku opravdivo najjednoduchšie, a nie zas čo vyzerá ako ťažké, možno najťažšie, ak sa teda vyjadrím v superlatívoch na oboch stranách, je naozaj ťažké.



Mám skúsenosť, že niekedy, čím intenzívnejšie možno myslím na niečo, čo ma dosť podstatne zaťažovalo, možno je to paradoxné, tým rýchlejšie a teda efektívnejšie som sa s tým napokon dokázal vysporiadať, ujasniť si to,
Je zlé, keď niekto odporúča nemyslieť na niečo zlé. Určite človek má myslieť pozitívne, a nie mať aksi pochmúrne a melancholické nálady, to priznávam, ale človek potom pri myslení na to, čo nebolo príjemné, skôr sa s tým dokáže akosi zmieriť, akosi vyporiadať, skôr to dokáže prijať, azda preto, lebo v myslení si na niečo podobné už zvykol, a potom zistí, že naozaj ho to posunulo možno vpred, a niekedy aj vďaka nie dobrej skúsenosti sa pohol smerom dopredu, hoci to niekedy bolelo a nespôsobovalo radosť. Toľko som chcel vyjadriť záverom tohoto článku. Nech sa vám darí.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár