Ako teda by som opätovne chcel na tomto článku rozobrať, to o čom som rozmýšľal minulý týždeň, a síce, že, citujem teraz. Väčšina ľudí nedokáže prestať premýšľať, je to najľahšia vec aká existuje.
Nie som si celkom istý, že prestať premýšľať je v skutočnosti tá najľahšia vec, ktorá existuje, pretože človek často premýšľa nad mnohými skutočnosťami, a je to akési neptretržitá podvedomá činnosť, ktorá sa nedá celkom ovplyvniť.
Človek sa mnohokrát zapodieva mnohými udalosťami, sled ktorých azda nemal šancu ovplyvniť, a to ho niekedy možno trápi azda najviac. Nie raz sa aj mne proste stalo, že keby som možno niečo robil ináč, možno by som bol kdesi inde, a nemusel by som zažiť to čo som zažil. Človek premýšľa v takomto smere, ale otázka je, dostaneme sa vôbec na nejakú úroveň s týmito myšlienkami?
Hovorí sa, že keď človek chce proste niečo dosiahnuť, tak každý nápad sa akosi prirodzene rodí v hlave. Aj na základe ekonomiky na strednej škole sme sa predsa učili, že teda úspešný podnikateľ teda najprv si musí spraviť akýsi podnikateľský plán, ktorého sa chce počas svojej práce pridržať, a postupovať, ale ešte všetko pred tým človek musí mať akýsi podnikateľský nápad, ktorý treba postupom času zrealizovať.
A niekedy sa nám stane, že proste tá odozva akosi neprichádza, nemusí sa to jednať hneď z akéhosi marketingového a manažérskeho prostredia, a človek je niekedy proste veľmi bezradný. je teda ten akýsi priestor vzduchoprázdna, ak by som to mal tak povedať teda na niečo dobré?
V ktoromsi mojom článku som sa kedysi zamýšľal, či je ticho na niečo dobré, ale nemyslím to ticho, ktoré potrebuje prirodzene každý človek, možno pred nejakým veľkým životným rozhodnutím niečo si možno ešte akosi vopred premyslieť, ujasniť, niečo si potrebuje v sebe proste pretriediť a podobne, ale to, kedy človeku neprichádza odozva, ktorú možno potrebuje. Kedy človek naozaj v určitom okamihu potom aj akosi prestane premýšľať, pretože mylne sa môže teda nazdávať, že to azda nemá žiadny zmysel a význam.
A niekedy aj nečinnosť človek môže akosi naštartovať v tom, že proste v niečom dospeje, v niečom dozreje, a začne ten jeho cieľ postupne naberať zmysel, začne si to pekne všetko usporadúvať, a bude mať jasno vo veciach, ktoré ešte do onoho času nechápal, nedával im zmysel, nerozumel im, pokladal ich prípadne za zbytočné.
Záverom spomeniem ešte čosi. Proste niekedy naozaj je potrebné prestať na akúsi dobu premýšľať, aby človek akosi opätovne po nejakom čase prišiel k sebe, aby v niečom zase našiel seba samého, aby si uvedomil, že niečo robí možno dobre, a v niečom treba pokračovať takým tempom, aké nasadil, a že nie je dobré, kedy sa od niečoho sami od seba dištancujeme, a nechceme sa nechať viesť možno našou intuíciou, kedy sa môže stať, že po nejakom neúspechu človek je zase tam, kde začínal, a to predsa nechce, chce sa niekam posunúť, aby videl, čo všetko zanechal, kam sa dostal, a možno čo všetko pre to obetoval, čo ho to všetko stálo síl a námahy, a vidí teda postupom času plody svojej práce, hoci niekedy tá slabá odozva teda človeka zvykne odohnať od svojho predsavzatého cieľa, než by to človeka práve naopak v niečom malo povzbudiť, alebo teda motivovať, čo by teda bolo správne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
16
nerwous15
28. 9.sept. 2019 07:10
Tiez som ta prosil.. o objasnenie.. nechapem preco sa znepokojujes.. ak tvoje clanky nedavaju zmysel v niektorych b ciach, mozno su dobre myslen e a bola by velka skoda, kebyze ich neobjasnis
Napíš svoj komentár