Prestať premýšľať II

Zoberiem teraz moje myšlienky z celkom iného uhla pohľadu, a teda by som napísal vyslovene kritickú recenziu na môj článok.

Nechcem teda zachádzať príliš do akejsi filozofickej problematiky, že o čom teda je premýšľanie, či človeku niečo dáva a tak ďalej.

Jedná sa o to, že človek premýšľaním predsa len nachádza vo svojej podstate samého seba, a teda postupne takto seba poznávaním a seba skúmaním predsa len dospeje do nejakého bodu, kedy vie, že niečo sa v niektorom momente proste začína, a niečo sa končí. Aj to je moc dôležité si uvedomiť, kedy proste vieme odhadnúť tú pomyslenú akokeby deliacu čiaru, čo ma proste od niečo odlišuje a čo ma spája. Aby sme si vedeli akousi vymenovacou metódou, ja tomu hovorím akýmsi nominalizmom akosi vymenovať, ktoré sú pre mňa plusy, ktoré mínusy, čo mi niečo dalo, a naopak, čo mi niečo zobralo.

Človeka už odpradávna priťahovalo všetko tajomné, neznáme, a výnimkou v tomto tajomnom bádaní som do určitého momentu nebol ani ja. Ale ako hovorím, len do určitého momentu, kedy som prišiel do onej deliacej čiary, kedy som si povedal, že toto je moja méta, a tu proste končím, a ďalej už touto cestou nechcem kráčať. Samozrejme mohli by sme teraz rozmýšľať o tom, či to napríklad má význam, alebo to význam nemá, či je vhodné možno nad niečím premýšľať, a takto dospieť do nejakého radikálneho rozhodnutia, alebo tým uvažovaním síce nedôjdem prakticky k ničomu, ale predsa len dôjdem k jednému dôležitému poznaniu, a to by som chcel zdôrazniť v jadre tohoto článku, že o čo teda ide.

Že teda človek vo svojom premýšľaní niekedy nemusí prísť na riešenie, ako sa hovorí na koreň veci. My sme niekedy častokrát posadnutí myšlienkou všetko vedieť, všetko vyriešiť, a to, aby nijaká záhada, aby nijaký rébus nás nemohol prevýšiť, aby sme všetko vedeli, aby sme na nič nezabudli, aby sme neustále o niečom premýšľali.

Azda na škole niet väčších prípadov, ktoré by som mohol vymenovať. napríklad koľkokrát sa stalo na vyučovaní, možno tú známu vetu, ten výrok vyučujúceho, že teda zvoní na koniec hodiny, a vyučujúca povie to magicko čarovné... ešte som neskončila. alebo keď vás učí učiteľ, a podobne, ešte som neskončil viac menej s prísnym výrazom v tvári, ktoré niekedy neveští nič dobrého, ale ako hovorím ja zo skúsenosti, na všetko si človek raz zvykne, teda pohoda. Čo teda som týmto azda chcel povedať.

Stále kohosi zaťažovať, a to sa týka aj školského myslenia, nie je zdravé. Obyčajne niektoré procesy aj na vyučovaní nevedú k ničomu, a ak ste von od základnej a strednej školy hodného času, obyčajne si pramálo spomeniete na konkrétnu udalosť viažúcu sa na to, čo som práve povedal. Azda medzi nami neexistuje niekto, kto by to nezažil, ale čo konkrétne sa k tomu viazalo, na to si nedokážem prirodzene po toľkých rokoch rozpamätať ani ja.

Záverom chcem povedať toľko, že niekedy človek musí vedieť aj vypnúť, a nič proste okolo seba neriešiť, ale na druhej strane musím podotknúť k tejto tematike ešte asi toľko, že na to, aby sme dosiahli tento stav, je potrebné, aby človek plnohodnotne a zmysluplne pracoval, bol svedomitý, a uvedomoval si, že z mojej práce jednak mám nejaký osoh, ale aj to, že to, čo robím, v čom pracujem, mi jednoducho musí dávať aj nejaký zmysel, aj keby som to takto presne nevidel a nevnímal. Pretože niekedy práve takáto činnosť, nech je hocijaká, naozaj človeka drží nad vodou, aby stále kdesi stúpal, niekde smeroval, aby proste som mal kdesi cieľ, kde bude spokojný, kedy sa obzriem za sebou, akú cestu som si vymeral, čím všetkým som si prešiel, a musel prejsť, čo všetko ma postretlo, koho som na mojej ceste stretol, kto bol užitočný, a kto nepríjemný, a od koho som sa čo snažil naučiť. 

Myslel som si, že toto všetko sa ma nebude týkať, ale uvedomil som si postupom rokov, že aj bez nepríjemných situácii človek nikdy sa nedostane na nejakú úroveň. Nech sa vám darí.

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    Patrixo

    32 ročný muž
    Militantný slniečkar

    a kde je ta recenzia?
  2. 2
    Majmarad

    36 ročný ujo

    Základom je pochopenie. No nie vždy cez pochopenie dokážeme aj veci spracovať a oslobodiť svoju myseľ. Často je práve pochopenie to, čo nás núti premýšľať ešte intenzívnejšie, Vypnúť myseľ je možné, no aj nad tým premýšľame, čiže to v konečnom dôsledku možné nie je :) Nevedomosť je často bránou ku šťastiu a človek je slobodnejším.
  3. 3
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @majmarad dakujem ti brácho. napísal si to super. vdaka! :)