Prečo také články?

Nedá mi, aby som uprostred mnohých článkov nepridal jedno viac menej zamyslenie o tom, prečo vlastne pridávam články. Tento článok bude len o jednom, a bude to také vysvetlenie. 

Azda viacerí ste si všimli, že pridávam veľmi často články. Kto chce, môže si ich zrátať na mojej stránke, môže ich skomentovať ako chce, nebránim sa ničomu, nebránim sa konštruktívnej kritike, ak by samozrejme niečo také, nejaký taký podnet zvonkajšieho prostredia mal prísť. V podstate to len uvítam.

Avšak na konverzáciu by som povedal jednu vec. na sprostú otázku je vždy sprostá odpoveď, a myslím si že nejeden užívateľ tu na blogoch pozná toto krásne írečité príslovie. Ono to ani nejde o to, ako človek odpovie, alebo neodpovie, pretože je tu niekoľko, ktorí zatiaľ za tie roky neodpovedali ani na jeden podnet, ale v podstate vprostred mojich záľub je to nepovšimnutia hodná záležitosť, nad ktorou by som sa azda zaujímal v poslednom rade.

O čo teda ide. To je ďalšia veta, ktorú dosť často používam, a používam to zámerne. Mnohí sa nevedia vyjadriť slovne, verbálne, a používajú pri tom veľmi jednoduché vety. Nie je ani to na škodu veci. Sčasti som to spozoroval kedysi pradávno, keď som ešte maturoval, a aj v súčasnej dobe pre niekoho predstavuje brutus veľký problém napísať na nejakú tému svoje vlastné myšlienky. Teda v hlave síce má veľa myšlienok, ale nevie to povedať. Zrazu keď bolo treba niečo napísať, človek nie je schopný uvažovať do hĺbky, presvedčiť sa aj o niečom, čo nemusí byť názor väčšiny. A to už robí problém mnohým z nás, netýka sa to len školského obdobia. Prečo to robím vlastne?

Nie preto, aby som ohúril svet, ten je ohúrený už dávno. Ale preto, aby sme sa stali kýmsi, ktorý dokáže mať vlastný názor.

Ešte keď som učil náboženstvo, som po relatívnom krátom čase zistil, že žiaci naozaj, a tá mentalita sa nezmenila v podstate ani vtedy, kedy na školu chodia, či už základnú, alebo na strednú, nemajú v podstate na nič názor. 

Máločo ich zaujímalo, jediné na čo sa pýtali bolo to, či ich pustím skôr domov. Väčšinou to boli posledné hodiny v rozvrhu, a netrvali celých 45 minút, ale asi 40, alebo 35. To si presne nepamätám ale tá prestávka medzi predposlednou a poslednou hodinou bola isto skrátená.

Celkom som chválil možnosť prihlásiť sa na ten predmet, nakoľko na mojej strednej taká možnosť nebola, hoci to bolo 17 rokov dozadu. Proste z osnov to bolo vylúčené, ale som vďačný aj hodinám etickej výchovy, ktoré mi naozaj veľa dali. Uvedomil som si, že napriek mojej nemožnosti v kolektíve diskutovať na biblické a iné témy, o ktorých by som sa chcel porozprávať, a ktoré boli samozrejmé ešte z čias absolvovania náboženstva v nižších ročníkoch, ktoré súvisia s týmto vyučovacím predmetom, zrazu som nabral paralelný, ale nie odlišný pohľad na mnohé skutočnosti, ktoré by som azda nebol nikdy prišiel, keby mi nebola upieraná táto možnosť. Z toho mi jednoznačne vyplýva, že všetko zlé je na niečo dobré, a ja som to bral ako výzvu, nie prekážku.

A preto mnohí z nás vlastne ani nevedia, čo chcú v živote. Ono je to otrepané, že chcem mať dobrú prácu, dobrú ženu, založiť si rodinu, to je všetko pekné, ale väčšinou to je jednak v teoretickej rovine, a keď nastane táto situácia, obyčajne sa nezaobíde bez markantných prekážok, bariér, stresov, problémov, ťažkostí, a neviem ešte koľko ekvivalentov tých obmedzujúcich slov by som mohol takto opomenúť, ktoré sme sa kedysi učili na občianskej náuke, náuke o spoločnosti a podobne. Obyčajne to sú predmety, ktoré hovoria o živote, vo všeobecnej rovine, ktorá je mnohým blízka, a predsa vzdialená.

Záverom posledné. A toto vnímam ako problém. Nízka schopnosť vyjadrovania sa, a tak isto rozprávať o akýchsi dojmoch. Keď má niekto problém s opisovaním toho, čo vidí, nie to ešte problém, kedy má si v abstraktnej forme predstaviť čosi, čo je niečo ako mienka, názor, ktoré sú pálčivé spoločenské problémy, do ktorého sa zastrešujú aj v otázky zodpovedania napríklad národného, kultúrneho, alebo náboženského presvedčenia. 

Zdieľaj článok na facebooku
63 odoberateľov

Komenty k článku

  1. 1
    1ggy

    22 ročný chalan
    kde sa dá

    "Sčasti som to spozoroval kedysi pradávno, keď som ešte maturoval, a aj v súčasnej dobe pre niekoho predstavuje brutus veľký problém napísať na nejakú tému svoje vlastné myšlienky. Teda v hlave síce má veľa myšlienok, ale nevie to povedať." Súhlasím, veľká pravda. (?)
  2. 2
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @1ggy ano, väčšinou študentov trápi to, kedy si môže ísť na prestávku zapáliť, potom zasmradí celú triedu, na hodinách naozaj vymletý, potom niektorí mali záľubu hádať sa s profesormi sa banalitách. To všetko si človek pamätá, napriek tomu sme boli dobrí kolektív.
  3. 3
    Mouselet

    hrá sa, že má 1 rok

    co tak to tu prestat spamovat ? :(
  4. 4
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @mouselet v čom spamujem brácha? ty asi nevieš čo je to spamovať. ale nevadí
  5. 5
    Mouselet

    hrá sa, že má 1 rok

    no aj keby som neviem ako verila vo svoje pisatelske schopnosti, pridala by som tak max. jeden dva blogy denne :D clovek to musi potom preklikavat...
  6. 6
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @mouselet dobre odpoviem ti. tento tyžden je vynimka, ale cez tyžden mam veľmi veľa práce. A čas mám na víkend. A to čo zažijem, opíšem v niekolko blogov po sebe. viem že možno je to príliš, ale mám nejaké témy, ktorým sa chcem venovať. a takto zrelaxujem po náročnom týždni vieš. niekto ide do krčmy možno, niekto sa venuje takýmto záujmom. Ešte niečo? :)
  7. 7
    Mouselet

    hrá sa, že má 1 rok

    ved nikto ti nemoze ani nechce zakazovat pisat, a tento koment nemal byt nijakym utokom...ja len ze ber trochu ohlad na uzivatelov tohto portalu :D to je vsetko
  8. 8
    Vreskot000

    32 ročný muž

    @mouselet no ved dobre, ale tak ja by som veľmi rád privítal, keby niekto napríklad napísal recenziu na môj článok napríklad. Mám rád keď sa píše do hĺbky. Dá sa to. Keď môžem nad tým uvažovať. Napríklad minule som sa bol voziť autom, a keď som prišiel domov, napísal som 8 článkov za sebou. Tak ako oukej. fajn. možno veľa, ale napísal som zmysluplný článok, viac menej píšem preto, aby som vydal moje myšlienky. to je všetko. Pamätám sa pred 11 rokmi keď som sem prišiel, bolo tu trošku iná mentalita a tí užívatelia sem už nechodia. dospeli, zanechali toto tu, niekedy tu bolo super, ale tak všetko sa mení, pohoda. ja by som napríklad ako píšem uvítal, keby niekto sa nad niečím zmysluplne zamyslel, pridal by nejaké zážitky, ktoré sa dajú vhodne doplniť od iných. A druhý dotaz by som povedal to, že väčšina si dobre moje články neprečíta, vytrhne nečo z kontextu a potom mi napíše vyslovene dáku somarinu. Ako pohoda. mne to nevadí.