Každý si predstavuje, čo je správne, a tak by to malo byť, pod pojmom pokrok v ľudskej spoločnosti niečo inšie. Každý má na mysli niečo materiálne, ale málokto si uvedomuje, že človek naozaj len veľmi málo vecí dokáže uspokojiť, zvlášť tých materiálnych a materialistických. Človek prirodzene prahne po istých hodnotách, ktoré ale ani hodnotami nie sú. Všetko na začiatku je v podstate mŕtve, a neživé, až pokým nedáme tomu nejaký oživujúci princíp, ktorý robí tú vec tým, čím naozaj má byť.
A práve táto pluralitra názorov je vhodná na doplnenie čohosi, čo možno prirodzene chýba, aby človek nepociťoval nedostatok. Avšak napadlo mi niečo také. Je zlé, kedy človek pociťuje istý deficit a nedostatok v niečom?
Každý chce mať slávu, moc, peniaze. Najprv založenie si rodiny, dobrú prácu, a podobné idilické reči. Či to je reálne, alebo nie, o tom svedčia celkom prirodzene štatistiky, ktoré hrozivo tvrdia niečo iné. Jednoducho populácia starne, a toto je pre niekoho naozaj mezmieriteľný fakt. Vidíme, aj síce technika ide dopredu, vývoj, to poznáme túto frázu, ale čo je horšie, prichádzajú rôzne obmedzenia, ktoré už málokto vníma. všetci vidíme len to, čo je dobré, ale aký to bude mať dopad na spoločnosť a enviromentalistiku, nad tým sa málokto zamýšľa, čo to bude v znamenať niekoľko rokov dopredu.
Je ťažké predstaviť si niečo dostatočne uspokojujúce pod pojmom pokrok v ľudskej spoločnosti, pretože idea mnohých ľudí je mať sa dobre tu a teraz, možno aj zajtra, ale čo bude neskoršie, to predsa neriešim, na to všetko mám čas, a nikto nevie, čo predsa bude. Tento mylný názor hlboko zakrenený v predstavách nevyzretých jedincov spôsobí, že človek pomaly síce dospeje, roky pribúdajú, ale nebude nikdy šťastný. Možno až na tú prácu, ak človek dobre zarobí, možno sa dobre naje, ale potom rozmýšľa, že v podstate mohol som si dovoliť nie až tak dobré, a stačilo by mi predsa aj to obyčajné, čo som kedysi požíval v minulosti, len som si už akosi navykol na to dobré, a na to lepšie, a neviem a nedokážem sa toho už teraz vzdať.
Pokrokové teda neznamená byť vpred míľovými krokmi, a nasilu meniť niečo, čo je dobré. Niečo ako facelift automobilov. Pre mňa ako zákazníka je zbytočné sa zaoberať dizajnom áut, pokiaľ to auto je vrak od výroby, a okrem chýbajúceho výkonu mu chýba aj to podstatné, čo robí auto autom. Zatváranie dverí, ktoré je pri niektorých značkách naozaj hrozné, ale hlavné, že si to domáci kúpia. Pohoda. Všetci dbáme na čosi inšie.
Áno, človek kedy si navykne na niečo lepšie, ťažko mu je vrátiť sa do starých zabehaných chodníkov, než by si akokoľvek želal, pretože jeho kladené nároky sú naozaj kladené nároky, od ktorých už nemieni akosi upustiť.
Je toto pokrok v ľudskej spoločnosti, alebo vôbec cesta v spoločnosti? čakať neustále na niečo, kedy bude niečo lacnejšie, alebo sa niečo zmení. Ťažko to povedať. Jedno je isté, že skôr by sme sa mali naučiť naozaj veci brať tak ako sú, a pokúsiť sa v tom dobrom pretvoriť, aby sme my sami z toho mali radosť, možno aj z obyčajných vecí, bez nároku na akúsi odmenu, alebo bez toho, aby sme si zase niečo predstavovali lepšie. To je niekedy problém, kedy niečo stále pre nás nie je dokonalé, nie je dobré, nie je vhodné, ešte trochu počkáme, kedy sa niečo predsa len ujasní, ale to môže spôsobiť len prehĺbenie našich možno osobných problémov, a ešte väčšie otázky, než sme mali doposiaľ.
Záverom asi toľkoto. Pokrok je niečo individualistické, niečo, čo vychádza od každého jedinca, aby prostredníctvom dobrej a vhodnej spolupráce s ostatnými vytvoril jednotu, ktorá ľudí spája, ale ich nerozdeľuje. Asi toľko som chcel povedať v dnešnom článku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár