Pre niekoho teda sú to možno akési nepodstatnosti, drobnosti, nehodné zaoberania sa ,malichernosti, ktoré možno ani nie sú hodné akéhosi povšimnutia, nie to ešte akéhosi memorovania zážitkov, teda spisovania akýchsi pamätí a podobne. pre niekoho je stretnutie s ľuďmi úplne normálne, prirodzené, ktoré patria vyslovene k jeho podstate života. ani sa nezamýšľa, čo by sa stalo, keby napríklad sa tak nestalo, pretože viac menej človek cíti, že je spoločenský tvor, ktorý potrebuje čosi dobré zdieľať aj s ostatnými, a teda nenechať si to dobro, to čo teda v sebe má a nosí len pre seba, egoisticky.
Čas ti nepomôže zabudnúť. Pomôže ti vyrásť a pochopiť súvislosti. Ako teda spomínam v úvode môjho druhého odseku, rozmýšľam teda opätovne nad tým, či mi čas pomôže alebo nepomôže zabudnúť.
Jestvuje mnoho predpokladov, teórii, prečo by tomu malo alebo nemalo tak byť. Dnes napríklad som stretol po dlhej dobe človeka, s ktorým ma nespájajú príjemné spomienky, ale verím, že dobré bolo aj tak. Verím, že teda všetko zlé naozaj môže byť na niečo dobré, presne v duchu toho príslovia. Alebo keď mi po čase zavolal jeden človek. Síce s istou požiadavkou, ale predsa.
Ako tak 5 neuveriteľných rokov som sa s ním nekontaktoval. A v podstate ani mi nič z toho obdobia dá sa povedať ani nechýba, pretože už nehcel by som sa vrátiť do nejakého stavu pred tým. Naozaj nechcem. Je dobré proste že som z niečoho ako tak vyšiel. Dalo mi to veľa. Bola to proste jedna etapa v mojom živote, a je to už uzavreté. Či teda ako hovorím v nadpise čo reagujem na ten výrok, či čas mi pomôže alebo nepomôže zabudnúť, ale pomôže ti len vyrásť a pochopiť určité súvislosti, verím celkom isto, že takto som to prežil aj ja. Nevedel som tomu prísť proste na meno. Ale človek nemôže neustále žiť z nejakej nepríjemnej, alebo menej príjemnej minulosti, je dobré naozaj niečo aj zanechať, aby sme sa mohli otvoriť novým možnostiam, čo nie každý ešte dokáže. Je to teda možné? Je to teda možné bez toho, aby človek neustále jatril svoje rany, alebo sa vracal teda v spomienkach k niečomu menej príjemnému, alebo nepríjemnému?
Nehovorím teraz, že to je nejaký neviem aký človek, ale v minulosti sa to dalo riešiť aj inak. Aj s touto súvislosťou hovorím, že čas teda ti nepomôže zabudnúť, ale naozaj pomôže jedine k tomu, že človek teda dokáže si niečo proste urovnať v hlave, počká, kým mu to v hlave všetko prejde.
Dnes napríklad viem presne, viem celkom presne, aj s odstupom času, ako som nad tým uvažoval, ako by som sa zachoval. samozrejme, asi. Nevieme nič nikdy na sto percent, to sa predpovedať určite nedá nikomu. Viem však, že je dobre byť v realite, to, že všetko je v podstate tak, ako to má byť.
Záverom poviem toľko, že mnoho ľudí sa vracia do minulosti, a práve preto nevie naplno prežiť prítomnosť čo všetko sa deje okolo neho, či mu niečo neunikne z pozornosti, a či sa vie tešiť z bežných maličkostí v realite života.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár